Juraj Zajonc
Koncom 19. storočia sa v Uhorsku začal rozvíjať záujem štátu o podporu a rozvoj čipkárstva i s ním spojených vzdelávacích a obchodných aktivít. V roku 1884 vznikla špecializovaná čipkárska škola, ktorej sídlom sa od roku 1889 stalo mesto Kremnica. Kremnická uhorská kráľovská štátna čipkárska škola bola založená s cieľom zvýšiť kvalitu čipiek produkovaných v Uhorsku a poskytnúť prácu obyvateľom baníckych oblastí, a tak zlepšiť ich ekonomickú situáciu. Základom školy boli čipkárske dielne, ktoré mali spočiatku dočasnú putovnú (vandrovnú) formu. Postupne vznikli dielne v ďalších lokalitách na okolí. Väčšina dielní s prípadnými prestávkami pretrvala aj po roku 1918.
Škola v Kremnici sa starala o výchovu čipkárok, dávala im prácu aj po ukončení školy, vzdelávala odborné sily spôsobilé na vedenie dielní atď. V dielňach školy vyučovali absolventky umeleckopriemyselnej školy v Budapešti. Plietli sa tu čipky podľa zahraničných vzorov, ale v škole vznikali čipky aj podľa originálnych návrhov. Ich autorom bol Vojtech Angyal, ktorý sa staral o celkovú výtvarnú úroveň čipiek a pôsobil ako umelecký poradca školy. Čipky podľa jeho návrhov v sebe spájali tvaroslovie secesie s čipkárskymi tradíciami horného Uhorska.
Vojtech Angyal (1874 – 1928) študoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni historické maliarstvo. Od roku 1873 pôsobil v Kremnici. Okrem návrhov paličkovaných čipiek tvoril aj návrhy dekoru na výrobky kremnickej továrne na kameninu.
Angyalove návrhy a podľa nich realizované čipky obsahujú prvky zo všetkých základných skupín motívov – geometrických, rastlinných, zvieracích i antropomorfných, vyskytujú sa aj znaky a predmety.
Návrhy V. Angyala a podľa nich zhotovené čipky v sebe spájajú kultúrne prúdy a spoločenské podnety z doby okolo roku 1900. Čipky V. Angyala čerpali z historických predlôh, zdrojom podnetov boli pre neho aj ľudové a historické čipky z územia Slovenska, ovplyvnila ho aj súdobá čipka z iných krajín Európy.
Čipky z Kremnickej čipkárskej školy, vrátane návrhov V. Angyala, boli predstavované na výstavách a neraz získali aj ocenenia (Svetová výstava v Paríži 1900, Miláno 1906, Londýn 1906, Budapešť, Segedín, Prešov, Bratislava, Turín).
Angyalove návrhy čipiek majú vlastné miesto v európskej secesnej čipke a rovnako patria aj do dejín paličkovanej čipky na Slovensku. Vo vzťahu k jeho osobnosti treba pripomenúť, že je prvým známym autorom návrhov paličkovaných čipiek, ktorý pôsobil na území Slovenska. Preto ho možno postaviť na začiatok línie, ktorá vedie k autorským návrhom E. Markovej, A. Drobovej, E. Holéczyovej a ďalších.