Katarína Hallonová
Drôt nebol v minulosti vnímaný ako výtvarný materiál vhodný pre umeleckú tvorbu. Pôvodné drotárske remeslo sa takmer výlučne orientovalo na jeho praktické využitie, preto bol vo výtvarnom umení na Slovensku po prvý raz použitý pomerne neskoro. Ešte aj v súčasnosti sú výtvarné práce z drôtu pomerne vzácne. Pre Emanuela Hodála (1948) sa drôt stal vášňou, rozumie mu a tvorí z neho pozoruhodné sochy.
Nemá väzby na drotársky kraj. Od detstva sa prejavoval ako prirodzený výtvarný talent. Keď mu nevyšiel zámer študovať na umeleckej priemyslovke, stal sa mechanikom šijacích strojov. Vystriedal viacero zamestnaní a z prozaickej práce hľadal únik v umení – maľoval obrazy a skúšal tvoriť sochy z dreva i kameňa. Náhodná zmienka o drotárstve ho koncom 90. rokov priviedla k drôtu. Oslovil ho svojím charakterom i neobvyklými vlastnosťami, odlišnými od klasických sochárskych materiálov. V centre jeho záujmu však neboli úžitkové predmety, ale lákala ho tvorba náročných trojrozmerných figúr. Emanuel Hodál tvorí spontánne a náruživo. Modeluje intuitívne priamo „z ruky“, bez prípravných skíc a šablón. Má vynikajúco vyvinutý cit pre priestor, mimoriadny zmysel pre proporcie a kompozíciu. Často experimentuje. Pracuje tradičnými drotárskymi technikami a dôsledne dodržiava čistotu remesla. Nepoužíva spájkované ani zvárané spoje. Najčastejšie tvorí z tradičného materiálu – oceľového drôtu bez povrchovej úpravy. Najradšej zobrazuje remeselníkov a vinohradníkov, často sa vracia k figúram kohútov a koní a nájdeme uňho nespočetné variácie na betlehemskú tému. Emanuel Hodál počas desaťročnej práce s drôtom vytvoril stovky menších plastík a dekoratívnych predmetov a viac ako osemdesiat väčších či veľkých drôtených figúr. Od konca 90. rokov spolupracuje s ÚĽUV-om ako ľudovoumelecký výrobca. Za zachovávanie a rozvíjanie pôvodnej drotárskej figurálnej tvorby mu bol v roku 2008 udelený titul majster ľudovej umeleckej výroby v odvetví výroby z drôtu.