Portrét vyšívačky Ľubice Potúčkovej
Oľga Danglová
Ešte v 50. rokoch vyšívanie a tkanie patrili k samozrejmým znalostiam horehronských žien. Hoci kvôli profesijnému uplatneniu zo svojho rodiska skoro odišla, záľuba vo vyšívaní, zakorenená vo výtvarnej tradícii Horehronia, ju už nikdy neopustila. pracovný život Ľubice Potúčkovej postupne rozštiepil do dvoch línií – práca vo fachu, ku ktorému mala vzdelanie, a práca pre potešenie, to bol čas venovaný vyšívaniu. S Ústredím ľudovej umeleckej výroby bola v kontakte už od roku 1954. Najskôr pracovala podľa návrhov Antónie Bartkovej, najviac sa však stotožnila s úlohou interpreta v kooperácii s výtvarníčkou Otíliou Kopeckou. Predlohy k vyšívaným vzorom nikdy sama nepredkresľovala. Vzory dokázala odvyšívať buď z nákresu, ktorý robil niekto iný, alebo z pôvodnej predlohy. Aj preto sa stala trochu aj zberateľkou – po krstnom otcovi zdedila zbierku originálov výšiviek. Inšpirácie čerpala z autentických predlôh alebo z publikovaných vzorov. Väčšina výšiviek Ľubice Potúčkovej je určená pre interiér domácností. V roku 1988 bola ocenená titulom majsterka ľudovej umeleckej výroby.