Redakcia
Tento názov vystihuje prvé etapy činnosti ÚĽUV-u od jeho založenia v roku 1945 po stabilizáciu jeho smerovania v rokoch 1954 a 1958. Dramatické pomery v usporadúvaní spoločnosti po druhej svetovej vojne a na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov mali odraz aj v usporadúvaní starostlivosti o ľudovú umeleckú výrobu. Prechádzala od fázy zákonnej ochrany cez pokus podrobiť ju systému plánovaného hospodárstva až po konečné začlenenie do sféry kultúrnych produktov.
V roku 1945 ako jeden z prvých zákonodarných aktov v obnovenej ČSR vyšiel dekrét prezidenta republiky č. 110/1945 Zb., ktorý zveril ochranu a starostlivosť o ľudovú a umeleckú výrobu a o odbyt jej výrobkov do rúk Ústredia ľudovej a umeleckej výroby ako verejnoprávnej korporácie s celoštátnou pôsobnosťou. Centrálu mala v Prahe, odbočku pre Slovensko v Bratislave.
Ústredie na Slovensku organizovalo ľudovú umeleckú výrobu do výrobných a obchodných družstiev ako osobitných prevádzkových, právnych a hospodárskych jednotiek. Tieto družstvá tvorili bázu členských družstiev ÚĽUV-u na Slovensku. Ústredie na Slovensku združilo v rokoch 1946 – 1949 okolo 3000 ľudových umeleckých výrobcov, prevažne domáckych pracovníkov, a podchytilo ich výrobu a odbyt ich výrobkov. Na zabezpečenie odbytu výrobkov týchto družstiev založil ÚĽUV obchodnú centrálu, družstvo Slovakia.
ÚĽUV zabezpečoval družstvám výtvarný dozor a dozeral na umeleckú hodnotu nimi vyrábaných a predávaných výrobkov, pomáhal im organizačne sa vybudovať a zaopatroval im finančnú pomoc na potrebné výrobné zariadenia.
Školení výtvarníci, zamestnanci ÚĽUV, poskytovali rady a podnety ľudovoumeleckým výrobcom a vykonávali korektívnu činnosť, ak sa v niektorých prípadoch tvorivá činnosť odchyľovala od prvkov tradičnej výroby alebo niesla znaky gýčovitosti či napodobovala módne cudzie vzory. Výtvarníci ÚĽUV-u podchycovali a rozvíjali prirodzenú tvorivosť nadaných jednotlivcov i celých kolektívov.
Okrem organizačnej, hospodárskej a výtvarnej pomoci ľudovým umeleckým výrobcom venoval ÚĽUV pozornosť aj propagácii ľudovej umeleckej výroby, a to tlačou, výstavami a účasťou na domácich i zahraničných veľtrhoch. ÚĽUV vydával časopisy Tvar a Věci a lidé a okrem toho inštruktážny bulletin pre zamestnancov ÚĽUV-u a pracovníkov v ľudovej a umeleckej výrobe. Osobitnú pozornosť venoval prieskumu ľudovej umeleckej výroby a jej dokumentácii. Za prvých sedem rokov svojej činnosti získal cenný študijný materiál, ktorý má nevšednú hodnotu a doteraz slúži nielen na štúdium vlastným pracovníkom ÚĽUV-u, ale aj cudzím záujemcom. ÚĽUV vykonával krojovú dokumentáciu, ktorej výsledky používali najmä súbory ľudových umeleckých kolektívov, divadlá a iné inštitúcie. Riešil s príslušnými úradmi zložité cenové, mzdové a sociálne problémy ľudových umeleckých výrobcov, osobitnú pozornosť venoval odbytu ich výrobkov.
Nové pomery – prvá zmena
Začiatkom päťdesiatych rokov došlo vo vývoji a v organizácii hospodárskeho života k zmenám. Starostlivosť o organizáciu a výrobnú prevádzku ľudovej umeleckej výroby bola prenesená na iné inštitúcie. ÚĽUV bol začlenený do výskumného ústavu pre celý úsek miestneho hospodárstva, t.j. aj podnikov nezameraných na ľudovú umeleckú výrobu. Ľudová umelecká výroba sa pod vplyvom týchto zmien ocitla v stave stagnácie, došlo k zníženiu umeleckej úrovne jej výrobkov.
Do kultúry – druhá zmena
Po ustavičných upozorňovaniach na neudržateľnosť tejto situácie a po uvážení, že ľudová umelecká výroba je národným kultúrnym majetkom nevšednej hodnoty, ktorý nemožno ďalej ponechávať svojmu osudu, k 1. júlu 1954 bola starostlivosť o ľudovú umeleckú výrobu, teda aj ÚĽUV, prevedená do pôsobnosti rezortu kultúry. Bolo rozhodnuté, že sa s touto výrobou bude v budúcnosti zaobchádzať ako s kultúrnou činnosťou. Starostlivosť sa mala vo väčšej miere než doteraz venovať možnostiam individuálnej práce, umeleckého rastu a ochrane tvorivých schopností ľudových umeleckých výrobcov.
Výberová organizácia – tretia zmena
Podpora z prostriedkov štátneho rozpočtu sa mala dostať len tým výrobcom, ktorí preukázali kvalifikáciu a skutočnú umeleckú hodnotu svojich výrobkov. Organizácia ľudovej umeleckej výroby sa stala organizáciou výberovou. Výrobky ľudových umeleckých výrobcov sa na trh začali uvádzať pod značkou ÚĽUV ako značkou umeleckej kvality. V decembri 1954 ÚĽUV otvoril prvú predajňu v Bratislave, ktorá súčasne slúžila aj ako stála výstava ľudovoumeleckých výrobkov.
ÚĽUV na Slovensku zriadil tieto odborné útvary: výskumný a dokumentačný odbor (vedúca Ema Marková), umelecko-vývojový odbor (vedúci Václav Kautman), edičný a propagačný odbor (vedúci František Kalesný), výrobný odbor (vedúca Anna Májeková), odbytový odbor (vedúci František Jesenský).
Stabilizácia
Vydaním zákona SNR č. 4/1958 Zb. o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách bol zrušený dekrét prezidenta z roku 1945. Tento zákonný predpis ukončil postupnú stabilizáciu činnosti ÚĽUV-u. Aj keď sa v niektorých obdobiach nasledujúcich desaťročí otvárali otázky ďalšej existencie ÚĽUV-u, najlepšou odpoveďou na tieto pochybnosti boli a sú výsledky jeho činnosti na všetkých úsekoch, resp. vo všetkých odborných útvaroch.