Kroj – ozdoba Lúčnice a SĽUK-u

Kroj – ozdoba Lúčnice a SĽUK-u

Nora Čechmánková

Lúčnica a SĽUK sú dva najväčšie folklórne súbory na Slovensku s vyše 60-ročnou tradíciou. Budovanie krojového šatníka sa v oboch súboroch spája s menom kostýmovej návrhárky Šarloty Kišovej (1920 – 2009).

Spočiatku, v 50. rokoch 20. storočia, sa najmä v SĽUK-u získavali originálne kroje a ich súčasti výkupom v jednotlivých regiónoch Slovenska. V Lúčnici už väčšinou vyrábali nové kroje podľa originálu. Veľmi skoro začali oba súbory spolupracovať s ÚĽUV-om, kde sa pre ne kroje šili. Pri prispôsobovaní ľudového odevu pre folklórne súbory prvoradý bol účel a až na druhom mieste stála estetická stránka kroja. „Choreografia podmieňuje absolútne dokonalý pohyb, takže sa musí prihliadať k tomu, aby sa v odeve dalo tancovať,“ konštatuje kostýmový návrhár Peter Čanecký.

Lúčnicu dnes charakterizujú dva druhy predstavení: klasické, v rekonštrukciách krojov, a umelecké so štylizovanými krojmi. Aj pri štylizovaných krojoch bola vždy snaha zachovať regionálne špecifiká. V SĽUK-u sa robia tzv. skladačkové programy alebo moderné tanečné divadlá. Pri skladačkových programoch sa vychádza z existujúcich krojov, ktoré pripravila väčšinou ešte Šarlota Kišová, pričom sa kombinujú s novými štylizovanými krojmi. Na rozdiel od minulosti, keď bol pri príprave nového programu prvoradý tanec, v súčasnosti je prvotným východiskom téma. Je pritom dôležité zosúladiť svet choreografického videnia so svetom videnia kostýmových návrhárov a scénografov. Rozdiel medzi folklórnym súborom a divadlom je v tom, že tanečné predstavenie z konkrétneho regiónu si vyžaduje aj oblečenie tanečníkov v konkrétnom regionálnom kroji.

ÚĽUV