Adriena Pekárová
V decembri 2010 sa uzavrel výstavou v priestoroch Galérie ÚĽUV-u na Obchodnej ulici v Bratislave už 6. ročník súťaže Kruhy na vode. Otvorila cestu najmä mladým dizajnérom, umelcom a študentom týchto odborov k záujmu o ľudové umenie a remeslo ako bohatý zdroj inšpirácie pre súčasnú tvorbu. Odstránili sa zábrany mladej generácie voči tradičnej kultúre. Súťažou a následnými výstavami prešli desiatky študentov vysokých a stredných škôl, ale aj tvorcovia strednej generácie, hoci vo výrazne menšej miere. Súťaž so svojím dvojročným cyklom má dnes pevné miesto v štruktúre foriem prezentácie tvorby mladej generácie. Svoje postrehy a poznatky vyslovujú v rozhovore dvaja pedagógovia, Tibor Uhrín, vedúci katedry dizajnu na TU v Košiciach, a Marko Huba, donedávna vedúci oddelenia dizajnu a tvarovania dreva ŠÚV J. Vydru v Bratislave.
Tibor Uhrín: Tohtoročná súťaž Kruhy na vode sa výrazne nelíši od piatich predchádzajúcich ročníkov. Rozdiel oproti minulosti je, že návrhov, ktorých charakteristickým znakom je nový nezaťažený pohľad na problém tradície, je postupne viac. Mladí ľudia sú menej zaťažení tradíciou, vedia sa na ňu pozerať s ľahkosťou, vtipom až iróniou. Počet a rôznorodosť takýchto prístupov je možno prekvapením. Súvisí to aj s tým, že inovatívne nápady rozvíjajúce tradičné remeslá s použitím tradičných materiálov sa za roky existencie súťaže postupne vyčerpávajú. Objavuje sa tu celkom nový priestor vo voľnom chápaní presahovania dizajnu do tradičného remesla. Je to celkom prirodzený a správny vývoj. Možno je čas na zmenu podmienok a koncepcie súťaže, ktorá dáva týmto dizajnérskym „úletom“ priestor, zároveň však by mala zostať presnejšie vymedzená kategória dizajnu, ktorý rešpektuje tradičné remeslo a materiál. Takto bude zachovaný aj pôvodný zámer súťaže, ktorým je obnovovanie predajného sortimentu, aby bol atraktívny pre súčasného spotrebiteľa. …….. Do súťaže sa hlásia najmä študenti, u ktorých môžeme iba zriedka predpokladať, že sa programovo venujú tradičnému remeslu. Inovácie tradičného remesla a jeho presahy do dizajnu si vyžadujú dlhodobejší výskum a skúsenosti. Preto sa objavujú tieto koncepty, ktorých východiskom je povedzme vizuálny zážitok. Tieto veci ale súťaž oživujú a treba im dať priestor. …. Len takto a tu sa môže stať, že sa miešajú tradičné vzory so súčasnou pop-kultúrou, tradičné materiály a technológie so súčasnými. Niektoré z tých vecí sú možno iba oživením výstavy a neskôr zapadnú prachom, no môže sa stať, že sa naštartuje určitá popularizácia remesla, dizajnu a tradičnej kultúry. Keď všade vo svete zanikajú remeselné dielne, lebo už sa nedokážu finančne udržať a nikto nevie ako im pomôcť, treba sa o to pokúsiť hoci aj takýmto spôsobom.
Marko Huba: Razantný nástup škôl priniesol väčšiu voľnosť v narábaní s remeslom, tradíciou, s používaním netradičných materiálov. Študent zväčša nemá remeselný fortieľ starého majstra. Namiesto toho má väčšiu odvahu a slobodu experimentovať. Výsledkom môže byť nepoužiteľný nepodarok, ale aj prekvapujúci objavný posun. Za jeden z podstatných dosiahnutých výsledkov považujem prebudenie záujmu o hodnoty ľudovej kultúry u mladých tvorcov, väčšinou študentov a absolventov škôl dizajnu. Je veľká škoda, že v hlavnom meste krajiny s takým bohatým a rôznorodým národopisným a remeselným dedičstvom nemáme múzeum remesiel, ľudového umenia či dizajnu. Nečudo preto, že niektoré, aj vystavené exponáty sa kĺžu po povrchu a vzďaľujú možno priďaleko od ducha hodnôt, na ktoré chceli nadviazať. Možno by bolo aktuálne vytvoriť priestor na diskusiu autorov, pedagógov, porotcov, odborníkov z ÚĽUV-u i z externého prostredia, ktorí by kládli otázky a pokúšali sa formulovať odpovede o zmysle tradície v dnešnom globalizovanom, konzumnom a uponáhľanom svete. …….. Pred desiatimi rokmi som si v časopise RUD v príspevku o tradícii kládol otázku, či môže ešte pohľad späť korigovať našu cestu vpred? Tak ako vtedy, i dnes si myslím, že áno.