Dana Kľučárová
Ľudový tanec sa vo vidieckom prostredí nevyvíjal ako izolovaný jav. Na zmeny v tradičných ľudových tancoch a tanečnom prejave Zemplína vplýval aj ľudový odev. Tanečný prejav žien na Zemplíne ovplyvnil v priebehu 20. storočia napríklad zvyšujúci sa počet spodných sukní – v období po prvej svetovej vojne nosili zemplínske dievky až 10 – 15 spodných sukní. Ich ťarche bol podriadený výber tanečných motívov. Vrchné sukne pôvodne siahali do pol lýtok, miestami po členky, a mali zvonovitú siluetu. V 50. rokoch už boli vrchné sukne užšie, naplisované alebo naskladané, znížil sa aj počet spodníc. So zmenou siluety kroja sa zmenil a zvýraznil aj tanečný prejav – často ako prvé ustupovalo samostatné vrtenie sa tanečnice okolo osi, ktoré akoby pri úzkej siluete tanečného kroja stratilo opodstatnenie.
Mužské vrchné priliehavé biele nohavice z doma tkaného keprového plátna, tesne obopínajúce stehná tanečníka, boli priam predurčené v tanci na rytmické údery na stehná. Na tanec mali mládenci na čižmách pripevnené jazdecké ostrohy, ktoré štrnganím dotvárali zvukovú kulisu pri tanci. Mužský kroj nahradili už v 40. rokoch 20. storočia kupované nohavice. Čižmy s ostrohami nahradili topánky. Po druhej svetovej vojne sa tradičný odev u mladej mužskej generácie úplne vytratil. S čižmami a ostrohami sa z tanca vytrácali zrážavé motívy, zrazy piat a údery po sáre. Kupované nohavice spôsobili, že z mužských cifier sa vytrácali rytmické údery na stehná, prípadne sa tieto tance tancovali už v zjednodušenej forme.
V 60. rokoch 20. storočia sa ženský kroj úplne vytratil z prostredia mládeže. Muži začali po druhej svetovej vojne bežne nosiť obleky. Ku koncu 70. rokov obleky vystriedali rifle, tričko a na nohách obuté botasky. Začali sa strácať výraznejšie rozdiely v odievaní oboch pohlaví a tento jav prispel k zotieraniu rodových rozdielov aj v tanečnom prejave mužov a žien i k strate regionálnych a lokálnych interpretačných štýlov v bežnom zábavnom tanci.