Adriena Pekárová
Hromadenie odpadu konzumnej spoločnosti a ekologické dôsledky tohto procesu vyvolali znepokojenie a záujem o nové zhodnocovanie už použitých materiálov. Odpad, zvyšky, použité a odhodené veci stali aj mimoriadne zaujímavým a podnetným „materiálom“ pre umenie, remeslo a dizajn.
Juraj Výboh: Svietidlo KaMilka, plast, kov, 2011Záujem o spracovanie použitých vecí mal v minulosti celkom iné príčiny. Išlo predovšetkým o šetrnosť, úsporné využívanie materiálov a hospodárnosť. To bol základ remesla patchworku v Anglicku, odkiaľ ho anglickí kolonisti priniesli do Ameriky. Z nevyhnutnosti sa vytvorilo časom náročné remeslo s výtvarne hodnotnými výsledkami.
Podobný princíp – snaha o zachovanie cennej časti odevu – je na Slovensku zrejmá pri pohľade na mnohé staré zachovalé kroje. Vzácne výšivky vyhotovené z trvanlivých materiálov sa prešívali z obnosených na nové kroje a ich život pokračoval. Inou remeselnou produkciou s výrazným významom recyklácie bolo tkanie kobercov zo starých látok – handrové koberce sú dodnes populárnym symbolom tradície a domáceho štýlu.
Nedostatok spotrebného tovaru a materiálov vôbec, nevyhnutnosť na jednej strane šetriť, na druhej strane vynachádzavosť a kreativita boli zdrojom mnohých špecifických domáckych remeselných činností typických pre obdobie od 50. rokov do 90. rokov minulého storočia. Recyklácia materiálov sa nevolala recyklácia, hoci išlo vlastne o ňu, ale šikovnosť – z lacného materiálu sa doma vyrábali odevné doplnky, bižutéria a dekoratívne predmety (napr. zo zubných pást, bužírky, plastikových vreciek). Aj keď väčšina vecí sa nevyhla gýču a naivite, medzi amatérmi sa vyprofilovali skutoční majstri remesla. Napr. kolekcia kvetinových brošní z bužírky z roku 1975 svedčí o vycibrenom vkuse, zmysle pre kombináciu farieb a vysokej zručnosti autorky.
Aj keď u nás ešte nedošlo k širokému spracovávaniu odpadu a recyklácie odhodených vecí, sú tu výrazné príklady. Dlhoročný pedagóg Školy úžitkového výtvarníctva v Bratislave akad. mal. Marián Huba, ochranár a ekológ, odborník na remeselné postupy spracovania dreva a dizajn, viedol od 90. rokov minulého storočia svojich žiakov k pochopeniu vlastností tohto materiálu, jeho trvácnosti a možnosti opakového použitia. Na pôde školy vniklo mnoho zaujímavých nábytkových a interiérových prvkov na princípe recyklácie.
Zatiaľ jedinou osobnosťou, ktorá sa venuje recyklácii odpadu na tvorbu dizajnových kúskov, je architekt Juraj Výboh. Využíva nielen dnes už „klasický“ materiál pre dizajnérov odpadu – plastové fľaše, ale aj plechovky, drevené výrobky, iný plastový a kovový odpad na tvorbu celej škály užitočných drobností a interiérových prvkov. Jeho špecialitou, ktorou začínal, sú svietidlá z plastových fliaš.
Treba spomenúť aj ďalších umelcov, ktorí pracujú s použitým materiálom – textilná výtvarníčka Iveta Miháliková vytvára z plastov šperky a závesné objekty, šperkárka Mária Nepšinská našla inšpiráciu v starých kovových príboroch. Hardvérový odpad je zaujímavým zdrojom pre koncepčné riešenia, ako to dokazuje napr. tvorba architektky Kataríny Šléglovej.