Katarína Trnovská
História drevenej hračky sa dá na území bývalého Československa sledovať v dvoch líniách výroby – malosériovej a hromadnej. Slovensko v tejto sfére nedostalo šancu prekročiť vlastný tieň tradičnej remeselnej alebo solitérnej umeleckej tvorby, zatiaľ čo v Čechách sa hračka stala predmetom sériovej produkcie, v ktorej sa presadzovali takmer výhradne návrhy českých dizajnérov a výtvarníkov.
Pôvodná domáca tvorba siaha ku koncu 19. storočia, kedy boli drevené hračky takmer výhradne predmetom súkromnej výroby. Majstri ich spočiatku zhotovovali pre radosť svojich detí a príležitostne ponúkali na jarmokoch alebo výročných trhoch, spolu s ťažiskovým sortimentom – nábytkom, náradím či riadom. Pomerne rýchlo sa však ľudová hračka stávala žiadaným artiklom aj zo strany mestského zákazníka. Vzrastajúci dopyt smeroval k organizovanej produkcii. Prím vo výrobe drevených hračiek mali Čechy, ktoré zásobovali trh spočiatku rakúsko-uhorskej monarchie, neskôr i ďalších krajín. Najstaršiu históriu hračkárstva má obec Jiřetín pod Bukovou, kde v roku 1908 založil Johann Schowanek továreň špecializujúcu sa na výrobu pohyblivých hračiek, drevených perál, bižutérie a gombíkov. V povojnových rokoch podľahla zoštátneniu a dostala nové meno TOFA Semily. Drevená hračka reflektovala dobu. Mechanizácia poľnohospodárskej výroby, budovanie nových priemyselných závodov, motorizmus, turistika – to všetko boli témy, ktoré návrhári mohli premietnuť deťom do každodennej hry.
V slovenskej úžitkovej tvorbe rezonovala téma hračky skôr vo forme darčekových predmetov a drobných dekoratívnych objektov určených do interiéru. Sériová výroba sa tu nerealizovala vôbec.