Michala Lipková
Snaha posunúť sa za hranice sériovej výroby produktov, dosiahnuť originálnu či ekologicky udržateľnejšiu formu, privádza dnešných dizajnérov k vytváraniu hybridných nástrojov, ktoré vnášajú do procesu tvorby náhodnosť alebo inak nedosiahnuteľné kvality. Po vzore remeselníka – výrobcu sa dizajnér vracia späť do dielne, vyvíja vlastné (ná)stroje a skúma hranice materiálov – túžba experimentovať je späť.
Popri výrobe samotných predmetov sa objavil aj ďalší fenomén – posun od navrhovania konečných výrobkov k navrhovaniu materiálov a (ná)strojov, ktoré vznik objektov podmieňujú. Presun autorskej pozornosti k samotnému procesu vznikol aj ako reakcia na neudržateľnosť konzumu v masových sériách. V produktovom dizajne sa objavila túžba návrhárov vytvárať vlastné fabrikačné nástroje. Prostredníctvom navrhovania inovatívnych výrobných procesov a vlastných výrobných nástrojov, ktoré umožňujú realizovať vlastné výrobky v malých sériách, dizajnéri a dizajnérske štúdiá hľadajú nielen originalitu, ale aj praktické napĺňanie hodnôt udržateľnosti, spoločenskej zodpovednosti a lokálnej angažovanosti. V súvislosti s tým možno hovoriť o unikátnej autorskej technike, neštandardných strojoch, improvizácii a inovácii, snažiacej sa prísť s niečím, čo tu ešte nebolo.