Výrobca, remeselník ľudový alebo aký?

Výrobca, remeselník ľudový alebo aký?

Oľga Danglová

Odpoveď na otázku položenú v nadpise je nejednoznačná a premenlivá v čase. Pri jej hľadaní treba zohľadňovať viaceré aspekty, súvisiace s vnímaním pojmu tradičná ľudová výroba a ľudové remeslo a zároveň formujúce jeho podstatu a význam. V minulosti sa kolobeh vidieckeho sveta, života a práce odohrával na jednom a tom istom mieste. Ľudia boli tesne pripútaní k svojmu sídlu, blízkemu okoliu, k obklopujúcej prírode a k zdrojom, ktoré im poskytovala. Snažili sa byť sebestační a to, čo potrebovali k obžive, k plynulému chodu hospodárstva, k odievaniu, bývaniu sa usilovali čo najviac saturovať z vlastných zdrojov. Aj preto museli byť zruční a zbehlí v dostatočne širokej škále ručných prác a výrobných činností, ktoré sa tradovali z generácie na generáciu. Produkty sa vyrábali pre konkrétnu lokalitu a užšie teritórium, neboli anonymné. Platilo to aj v prípade špecializovaných výrobcov a remeselníkov. Charakteristickou črtou ľudovej kultúry na Slovensku bol tiež silný regionalizmus.

Po vojne hneď od začiatkov budovania socializmu sa ľudoví výrobcovia a remeselníci veľmi rýchlo ocitli v krajne nepriaznivej situácii. Presadzovanie modernizácie cez tvrdú kolektivizáciu sovietskeho typu, prechod na družstevné hospodárenie viedli k prirodzenému zániku značnej časti ručných výrob a remesiel. Samospádom dožívali iba niektoré druhy ručných prác a výrob pre vlastnú spotrebu či blízke okolie. Vtedy začali úsilie o záchranu vyvíjať výrobné družstvá a najmä ÚĽUV, ktorý mal ukotvený systém ochrany tradičných unikátnych technológií, vzorov a ich dokumentáciu priamo v pracovnej náplni. Postupnou transformáciou doby a kultúrneho kontextu sa menil i status a profily výrobcov. Hybnou silou roľníckej ekonomiky už prestalo byť samozásobiteľstvo, dôsledkom bol postupný úpadok až zánik autentickej domácej a remeselnej produkcie pre vlastnú spotrebu a cieľovou skupinou sa stal skôr široký okruh anonymných konzumentov. Jadro rozdielu medzi snahami a cieľmi ľudových výrobcov v minulosti a dnes tkvie tiež v dodržiavaní kánonu utvrdzovaného tradovaním verzus originalitou. Možno však konštatovať, že dnešní remeselníci a výrobcovia sú ľudovými v zmysle hľadania aktuálnych odpovedí na staré múdrosti.

ÚĽUV