Eva Ševčíková
Hoci sú výrobky Júliusa Laláka realizované prevažne z vŕbového prútia, nemožno ho nazvať košikárom. Prútené objekty z jeho produkcie nachádzajú uplatnenie v záhradách alebo na terasách rodinných domov. Július Lalák (1954) z Nesvád (okr. Komárno) sa začiatkom 90. rokov ako remeselník venoval výrobe drevených rebríkov. Presadiť sa však nebolo jednoduché. Na radu svojho otca „začni robiť niečo, čo iní nerobia“ sa rozhodol hľadať pre svoju obživu iný typ výroby. Ako samouk sa pustil na neľahkú cestu. Nemal sa od koho učiť, ale práca s prútím ho fascinovala. Na svoje ploty používa materiál z veľkého množstva druhov vŕb, ktorých čerstvé prútie nebýva iba zelené, ale aj žlté, oranžové, červené, hnedé, modrasté až čierne a výsledkom kombinácie je pestré prírodné sfarbenie. Za 12 rokov realizoval zákazky nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Maďarsku, Rakúsku, Rumunsku. Július Lalák sa netají tým, že je šťastný – živí sa prácou, ktorú si sám vyhútal a v ktorej je výnimočný.