Tomáš Mikolaj
Tomáš Mihok spomína, ako v chlapčenskom veku ťahal mechy dvom vyučeným kováčom – vlastnému dedovi i otcovi. Hoci jeho samého toto remeslo nezlákalo, pri ohni napokon ostal. Počas práce na základnej škole sa stretol s hrnčiarstvom, ktoré ho uchvátilo a už nebolo cesty späť. Súčasne sa popri učiteľstve zaúčal do tajov výroby keramiky bardejovského typu a po čase prišla aj spolupráca s ÚĽUV-om. Pálenie je hotová alchýmia, najmä v poľnej peci, akých si Tomáš Mihok postavil viacero. Cez ÚĽUV sa dostal aj k zadymovanej keramike, ktorá vyžadovala stavbu ďalšej poľnej pece, technologicky odlišnej od pece na bardejovskú keramiku. Preniknúť do tajov zadymovania bol proces vskutku majstrovský, preto mu popri zásluhách o rozvoj bardejovskej keramiky právom patrí udelený titul majstra za obnovenie výroby zadymovanej keramiky.