Lenka Pajer
Bohatstvo prírodných zdrojov na našom území, ako aj jeho geografické umiestnenie boli významnými priaznivými podmienkami pre vývoj remesiel. Potreba človeka obliekať sa a chrániť si telo pred poveternostnými podmienkami siaha hlboko do prehistorických čias, keď bola súčasťou boja o prežitie, nie potrebou páčiť sa. S vývojom človeka a jeho manuálnych zručností sa však vytvoril priestor aj na iné potreby. Už v 6. a 7. storočí bolo na našom území dobre rozvinuté tkáčstvo. Táto domácka výroba bola doménou žien, tak prostých, ako aj bohatých. V 9. až 12. storočí sa výroba textilu sústreďovala v sídle feudála, no hovoriť o čisto vyšpecifikovanom remesle a remeselníkovi ešte nemôžeme. Zmena v uhorskej spoločnosti v 13. storočí prispela aj k vývoju remesiel zaoberajúcich sa textilnou a odevnou výrobou. Rozpad kráľovských dvorov viedol aj k rozpadu osád. Nastal pohyb remeselníkov, niektorí sa usadili v podhradských osadách, kde sa konali miestne trhy. Mali tu možnosť predávať svoje výrobky a zväčšovali výrobu. Takto začali vznikať väčšie hospodárske centrá a mestá so špecializovanou remeselnou výrobou. Práve v tomto období môžeme hovoriť o vzniku samostatného remesla, ktoré bolo úplne oddelené od poľnohospodárskej výroby.