Jozef Lenhart
Pre ľudové umenie je príznačné, že bolo vytvárané spontánne, z dostupných surovín a podomácky vyrobeného materiálu. Výnimkou bol iba kov. Išlo o materiál, ktorý sa dal získať len kúpou alebo výmenou tovaru. Na jeho výrobu a spracovanie bolo totiž potrebné špeciálne výrobné zariadenie, ovládať technológiu tavenia a mať špecifické výzdobné nástroje. Preto už samotná mosadz, bronz či zliatiny evokujúce striebro mali vo vidieckom prostredí cenu vzácneho kovu. V ľudovom umení sa používali výlučne na výrobu ozdobných predmetov. Mosadz sa stala „zlatom“ a novodobá alpaka „striebrom“ chudobných. Na prelome 19. a 20. storočia dokonca prešla alpaka do ľudového šperkárstva a čiastočne prevzala úlohu mosadze.