Daniel Ozdín
Modranská keramika, reprezentujúca naše základné kultúrne dedičstvo v oblasti majolikovej keramiky, zahŕňa predovšetkým rôzne džbány a taniere, ktoré mali svoju praktickú či dekoračnú funkciu. Neskôr, najmä v poslednej tretine 19. storočia, do základného sortimentu pribudli aj misy a už od habánskych čias sa spolu s nimi dávali do pecí vypaľovať aj rôzne drobné figúrky – väčšinou hračky pre deti. So vznikom modranského učilišťa roku 1883 nastala významná zmena nielen v dekóre modranskej keramiky, ale aj v pestrosti produktov. Najväčšiu variabilitu keramiky dosiahol vtedajší podnik Slovenská keramika Modra (SKM) v medzivojnovom období, keď sa zdobilo ešte podľa starých vzorov, ľudová tvorba sa postupne prispôsobovala a zjednodušovala. Začali sa vyrábať sošky, najmä z formy, vo väčšej miere sa vyrábali jedálenské a kávové súpravy. V neposlednom rade aj moderná keramika v štýle Art deco. Výrobný sortiment , na rozdiel od predchádzajúcich období, doplnili najmä rôzne vázy, svietniky, ale aj dózy, ktoré v tom období dosiahli najväčší rozmach v produkcii modranského podniku.