Adriena Pekárová
Pani Hoko Tokoro je výtvarníčka, ktorá sa venuje textilnému dizajnu a farbeniu látok, ktoré dosiahlo v Japonsku úroveň umeleckého remesla. Svoje znalosti v týchto odboroch už dvadsať rokov odovzdáva formou praktického výcviku nielen doma, ale je častou návštevníčkou aj na stredných umeleckých školách v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku. V apríli t. r. už po štvrtýkrát usporiadala tvorivú dielňu tradičnej japonskej techniky kumihimo aj na oddelení ručné výtvarné spracúvanie textílií na Škole úžitkového výtvarníctva J. Vydru v Bratislave.
Remeslo pletenia šnúr kumihimo bolo v minulosti veľmi dôležité. Bolo spojené s tradičným japonským odevom – nepoužívali sa žiadne gombíky, opasky či spony, ale všetko sa spájalo pomocou šnúr. Šnúry boli ploché alebo okrúhle, plietli sa z hodvábu i bavlny a typ šnúry dokonca označoval postavenie svojho nositeľa v spoločnosti. Od polovice 19. storočia sa začal meniť spôsob tradičného japonského života. Západný odev s gombíkmi zatlačil dôležitosť tradičnej šnúry, ktorá sa stala skôr dekoratívnou ozdobou. Technika kumihimo však zostala jedným z dôkazov japonskej remeselnej brilantnosti a dodnes ju udržiava niekoľko majstrov.
Jednou z nich je aj Hoko Tokoro, ktorá ju popularizuje nielen v Japonsku, ale na workshopoch po celej Európe. Jej zásluhou sa kumihimo stalo aj úspešnou terapiou pre telesne a mentálne postihnutých ľudí. Všimla si, že pravidelné rytmické pohyby pri pletení šnúr sú typom ručnej práce, ktorá hendikepovaným ľuďom vyhovuje, bez problémov sa ju učia aj tí, ktorí nezvládajú inú bežnú prácu. Vďaka nej získavajú nové zručnosti, rozvíja sa ich pohybová koordinácia, ale aj schopnosť koncentrácie. Táto technika sa vyučuje v súčasnosti vo viacerých rehabilitačných centrách v Japonsku a Rakúsku.
Na kumihimo je potrebný stolík z dreva, perfektne vyhladený, aby sa pri práci nepoškodila hodvábna niť. Pletená šnúra je vedená otvorom v strede stolíka a zaťažená závažím, ktoré má presne vypočítanú hmotnosť. Nite namotané na cievkach sú uložené po obvode stolíka. Študentky ŠÚV tieto pomôcky dostali ako dar od Hoko Tokoro. Zvládli túto techniku a každoročne sa ju učia nové dievčatá. Nezostávajú však pri tradičnej podobe šnúry, ale rozšírili škálu použitých materiálov o drôt, rôzne prírodné materiály, ale napr. aj magnetofónovú pásku. Samotné pletenie má množstvo variantov ukladania nití, čím vznikajú rôzne farebné vzory a štruktúry. Študentky prišli aj s novou funkciou šnúry – zošívajú ju do plochy a vytvárajú trojrozmerné úžitkové objekty. Akad. mal. Iveta Miháliková, profesorka tohto oddelenia, ktorá s Hoko Tokoro aktívne spolupracuje, o tom hovorí: „Japonky boli prekvapené našou prácou. U nich sa šnúra neprešíva tak, ako s ňou pracovali naše študentky. Možno je to až barbarské k tejto technike, ale snažili sme sa posunúť ju ďalej. Bol to experiment nielen pre študentov, ale aj pre pedagógov. Myslím si, že jeho výsledky sú celkom zaujímavé.“ Hoko Tokoro bola prácami bratislavských študentiek veľmi prekvapená: „V Japonsku aj v Nemecku ľudia používajú techniku kumihimo tak, ako sa ju naučili, nesnažia sa o vlastnú cestu. Kreativita a schopnosť kombinovať je veľmi dôležitá vo všetkom, čo robíte.“
- Hoko Tokoro so študentkami na ŠÚV J. Vydru v Bratislave
- Jana Baligová, 3. roč.: Nádoby a misky. Rastlinný materiál (trávy, listy).
- Júlia Šimáková, 3. roč.: Nádoby na sušené kvety. Farbený papier.
- Zuzana Šebeková, 3. roč.: Obal na CD. Magnetofónová páska.
Práce boli realizované pod pedagogickým vedením akad. mal. Ivety Mihálikovej v školskom roku 1999/2000.