Vojtech Baláž
Hruška
Drevo je rovnomerne šedoružové, niekedy má intenzívne vyfarbené nepravé jadro, najmä na starších stromoch až čokoládovohnedé. Letokruhy a dreňové lúče sú takmer nevýrazné, póry veľmi jemné, okom sotva viditeľné.
Drevo hrušky je husté, tvrdé, veľmi homogénne, zle sa štiepa. Veľmi dobre sa obrába, morí, farbí a leští, málo pracuje, pri zosychaní sa nešúverí, je však menej trvanlivé. Je vhodné na výrobky, pri ktorých sa vyžaduje rozmerová presnosť a tvarová stálosť. Vyrábali sa z neho pravítka a trojuholníky. V rezbárstve je vyhľadávané najmä na jemné práce, rezali sa z neho medovnikárske formy i formy na oštiepky. Je najideálnejšie na jemnú rezbu črpákových ušiek.
Hruškové drevo treba pred lepením vysušiť na 8 – 10 percent, aby sme si boli spojom istí; za takýchto podmienok sa dajú z hranolčekov lepiť aj perfektné drevorytecké dosky.
Keď som prvý raz na výstave Václava Kautmana videl „živé“ očkové drevo, začal som o ňom snívať. Šesť rokov mi trvalo, kým som ho našiel. Pomohla mi náhoda. Na jeseň som odpílil nádherne sfarbenú hrušku. Nasledujúcu jar na zostávajúcom pni vyhnala niekoľko „vlkov“. Keď som si peň podrobnejšie všimol, našiel som po celom koreňovom systéme drobné pupáky – spiace očká. Pomaly som obkopával a čistil jej korene. Najsilnejšie určili, kadiaľ viesť deliace roviny, aby sa koreň dal rozpíliť. Môžem povedať, že moja námaha stála za to. Ale pozor na zarastené drobné kamienky, treba s nimi rátať, hoci na povrchu ich nemusí byť vidieť.
Ešte jedna zvláštnosť očkových koreňov. Aj pri pomalom schnutí, vplyvom vnútorného napätia, vznikali v dreve drobné prasklinky, ktoré komplikovali pracovný postup najmä vtedy, keď som povrch leštil šelakovou politúrou. Najskôr som si myslel, že som urobil niekde chybu pri sušení. Ale pri pozornom prezeraní historického nábytku, kde bola použitá očková korenica, som pochopil, že je to vždy tak.
Slivka
Má širšiu šedú alebo slabo žltkavú beľ, šedohnedé až červenohnedé jadro, mierne lesklé. Možno povedať, že podľa druhu sa mení aj farebnosť jadra. Niektoré sú fádne mahagónové, v iných hrajú žilky cyklámenovo, fialovo, žltozeleno. Dreňové lúče sú stredne viditeľné, póry jemné, vlákna sú málo ohybné, letokruhy výrazné.
Drevo je dosť husté, tvrdé, homogénnej štruktúry. Nevýhodou je väčšie šúverenie. Využíva sa na sústruženie a rezbárske práce. Slivky majú veľmi často od odpílených konárov hnilobou napadnutý stred. Niekedy aj na pohľad bezchybný kmienok vás zradí.
Pri ťažbe slivkového kmeňa treba postupovať nanajvýš zodpovedne. Slivka má veľmi hodnotné drevo, ale pri sušení mimoriadne praská. Treba ju zásadne píliť neskoro na jeseň alebo v zime. Nechať cez zimu v celku, na jar po niekoľkých mesiacoch prepíliť po dĺžke cez stred, aby sa vylúčilo praskanie, polovice poprekladať a aspoň rok nechať stáť, až potom píliť na hrubšie prírezy alebo hranolčeky. Neodporúčam ju čerstvú popíliť na doštičky. Ešte som nevidel, že by sa do dobre vysušenej slivky pustili červotoče alebo iní „robotníci“.
Nádherné úžitkové predmety zo slivky točil Jozef Polc z Novej Bane. Mal najhrubšiu slivku, akú som kedy videl. Od neho som sa dozvedel, že najkrajšie slivkové prírezy odkladá do maštale, aby nepopraskali. Jeho práce boli vyfarbené, temné, hnedé až čierne, čo spôsobil agresívny čpavok obsiahnutý v moči zvierat.
Čerešňa
Beľ je žltá, má farebne výrazne odlíšené jadro, ktoré je zlatistohnedé, s farebnými zábehmi, ktoré sú pri mladšom dreve šedozelené, pri starších stromoch krvavočervené. Letokruhy sú dosť výrazné, dreňové lúče stredne výrazné, početné, na radiálnom reze vytvárajú zrkadielka podobné ako pri javore. Ako všetky ovocné dreviny má rovnomernú štruktúru a zaujímavo výraznú textúru.
Drevo je slabo lesklé, ľahko sa morí, výborne sa leští, najkrajšie teplo medovo svieti pod šelakovou politúrou. Pri opracovaní aj veľmi suchého dreva príjemne vonia. Jej vlastnosti ju predurčujú na spracovanie v umeleckom stolárstve, na výrobu nábytku a drobných umeleckých predmetov.
Čerešňa je pomerne rýchlo rastúci strom. Ročné prírastky sú dosť veľké. Ako rýchlo rastie, tak rýchlo aj končí. Dožíva sa okolo osemdesiat rokov. V lese nájdete nádherné čerešne s valcovitými kmeňmi bez konárov aj desať metrov dlhými – tie sú často hustejšie a krajšie vyfarbené ako čerešne narastené v poli alebo v záhrade. Prestarnuté čerešne už nie sú veľmi vhodné na našu prácu. Od odlomených alebo odpílených konárov sa do stredu chytí hniloba a drevo sa potom oddeľuje po letokruhoch.
Po odpílení treba čerešňu čo najrýchlejšie spracovať, lebo sa ľahko zaparí.
Jabloň
Pokladá sa za najstarší ovocný strom. Má drevo so šedou beľou, mierne ružovým jadrom, niekedy nepravidelne hnedým, chyteným do červena, s dobre viditeľnými letokruhmi, je podobné hruškovému, je však tvrdšie, ale bez lesku.
Veľmi zosychá, praská a šúverí sa, dobre sa z nej vyrezáva, ako všetky ovocné dreviny je výborná na sústruženie a výrobu drobných predmetov. Podobne ako slivka a čerešňa dá sa moriť vápenným mliekom. Buď sa moria prírezy, alebo hotový predmet. Treba však myslieť na to, že namočením schlpatie a drevo budeme musieť znova prebrúsiť.
Jablone ovocinári občas na jar zmladzujú. Ak odpília hrubší konár, začne sa vytvárať nepravé jadro. Neskôr, cez otvorenú ranu, sa môže šíriť hniloba. Strom tým, že má obrovskú regeneračnú schopnosť a podobne ako jedľa jazvový reflex, pomalšie hrubne a stred vyhníva.
Ani takýto strom nie je bezcenný. Prstenec na obvode, ktorý je zdravý, obvykle 5 – 10 cm hrubý, bude mať v horšom prípade iba vlnistý lesk, v lepšom prípade pri tangenciálnom rezaní môže mať veľmi dekoratívnu kučeravú kresbu letokruhov.
Orech
Beľ je široká, šedobiela, často žltobiela. Jadro je matné, tmavohnedé, čierno pruhované. Letokruhy sú dobre viditeľné, lebo neskoršia letná zóna sa farebne výrazne oddeľuje. Dreňové lúče na tangenciálnych rezoch sa takmer nedajú rozpoznať, na radiálnom reze sú zreteľnejšie. Póry na pozdĺžnom reze sú jemné a dobre viditeľné, sú s nimi problémy najmä pri leštení politúry, lebo najskôr ich treba vyplniť, až potom sa dosiahne perfektný povrch.
Orechové drevo nepatrí medzi ťažké, je tvrdé, homogénne, húževnaté, pružné, dobre sa ohýba. Pri zmene vlhkosti značne napúča a zosychá. Je priemerne štiepateľné, ľahko sa reže, dobre sa z neho vyrezáva, povrch sa dobre opracováva, morí aj leští, pri vysúšaní silne praská, má veľký obsah vody vo vzťahu k vnútornej stavbe. Pri orechu treba prísne dbať na zásadu, kedy ho píliť. Ideálny čas je neskoro na jeseň, keď už mrzne. Na jar odpílený orech sa takmer nedá použiť, lebo zo všetkých ovocných drevín prvý začína s „ťahom vody“. V jarných mesiacoch z neho voda doslova tečie. Takto odpílené drevo sa pri sušení oddeľuje v letokruhoch, akoby vo vrstvách niekoľkých letokruhov. Úplne sa znehodnotí.
Pri ťažbe orecha sa vyplatí akákoľvek námaha s kopaním koreňov a ich čistením. P prepílení má koreňový krčok výraznú kresbu letokruhov. V tomto sa mu z našich drevín nič nevyrovná. Každý koreň treba vyčistiť osobitne, dobré je vystriekať ho vodou a olúpať kôru, aby bolo vidieť čisté drevo. Ak by zostal zarastený kameň v koreňoch, môže zničiť pílu.
Niekedy môže pri poškodení dreva vzniknúť zhluk spiacich očiek. Pri orechu sa tieto nádorovité útvary na koreňovej časti nazývajú orechové hlavy, dosahujú veľké rozmery i hmotnosť (až dve tony; podľa: Klír Jozef : Vady dřeva. Praha, SNTL 1981, s. 61). Sú to tie najkrajšie nábytkárske korenice.
Hloh
Je to strom alebo ker. Jeho drevo je podobné hruške, je pomerne tvrdé, húževnaté, pružné, s jemnou textúrou, má málo zreteľných letokruhov, je ružovkastej farby, najmä stromovité hrubšie kmene majú nepravé jadro. Pri sušení silne praská a krúti sa. Dobre sa sústruží a leští. Spolu so svíbom je ideálny na zuby do hrablí.
Drieň
Drevo je veľmi tvrdé, húževnaté, ťažké, homogénne, s úzkou ružovou beľou a tmavým červenohnedým jadrom, bez výraznej kresby, s početnými malými dreňovými lúčmi viditeľnými na pozdĺžnych rezoch.
Ak máte kvalitné ostré nože, vyrežete do neho čokoľvek, znesie aj veľmi jemnú, drobnú rezbu detailov. Je ideálne na rúčky rezbárskych dlát, kováči z neho robili násady do kladív, vraj tlmí nárazy a chvenie vznikajúce pri kutí železa, a tak šetrí šľachy a svaly predlaktia. Pevné drevo drieňa slúžilo napríklad na výrobu ozubení mlynských strojov a prevodov. Robili sa z neho cepíky na mlátenie obilia.
Keď som robil pre dcéru prvé paličky na paličkovanie, stará pani Čunderlíková zo Starých Hôr mi poradila: musia dobre vyzerať a pekne zvoniť pri práci. Urobil som ich podľa jej paličiek, s ktorými „kneplovala“ po celý život. Vonkajšie trubičky, ktoré chránili niť pred ušpinením, boli zo slivky. Stredové paličky – cievky – boli z drieňa. Pri točení som pochopil, prečo drieň. Boli 12 cm dlhé a 3 mm hrubé a vďaka pevnosti a pružnosti dreva odolávali pri točení tlaku dláta. Stali sa z nich naozaj drevené zvončeky.
Orgován
Kmeň je často rôzne pokrútený a zauzlený, má úzku smotanovožltú beľ, s výrazným hnedofialovým žilkovaným jadrom.
Tvrdé a húževnaté drevo je pružné, veľmi dekoratívne, dobre sa leští, na reze je „mastné“, pri práci príjemne škoricovo vonia. Pri schnutí silne pracuje a keďže má väčšinou skrutkovito rastené kmene, takto aj praská, preto sa dá použiť len na drobné práce.
Prvýkrát som sa o tvrdosti orgovánu dozvedel náhodne pri rozhovore so starým majstrom klampiarom. Prekvapila ma sýta farba a kresba jeho dreveného kladiva. Bolo z orgovánu. Až po rokoch som si uvedomil, keď som už o orgováne niečo vedel, aký to musel byť neobvykle hrubý kmienok, keď sa z neho dalo vytočiť klampiarske kladivo. Bolo zo štvrťky.
Krušpán vždyzelený
Aj keď sa u nás dosť vysádza, treba ho vedome šetriť. Je to najtvrdšie európske drevo. Tvrdé a ťažké, zle štiepateľné, kanárikovo žlté až tmavožlté, bez viditeľného odlíšenia bele a jadra, s jemnou textúrou, letokruhy sú veľmi úzke, zvlnené, lebo domovskou oblasťou krušpánu sú krajiny okolo Stredozemného mora a na Kaukaze. Ale ani tam nenarastie do veľkej hrúbky. Najhrubší, ktorý som videl, mal v priemere asi 20 centimetrov. Hoci mal veľké ročné prírastky, na tvrdosti mu to neubralo.
Aj napriek jeho tvrdosti sa dá úžasne obrábať, vynikajúco sa z neho sústruží, dá sa veľmi dobre vyleštiť, dajú sa z neho robiť aj extrémne malé a jemné práce, lebo je rovnorodé.
Používa sa na výrobu hudobných nástrojov, drevoryteckých štočkov, vyrábali sa z neho hrebene. Vďaka svojej pružnosti je ideálne na sochárske špachtle a sú z neho vynikajúce tepacie kladivká pre zlatníkov.