Redakcia
Stolčeky, stolce, šamlíky patrili ešte nie v tak dávnej minulosti k bežnému vybaveniu vidieckych i mestských domácností. Ako drobný sedací nábytok pre jednu osobu, ľahko prenosný, slúžil poväčšine pri rozličných prácach v hospodárstve, v kuchyni, pri remeselnej výrobe, ale aj na oddych. Účelu, na ktorý sa používal, zodpovedala úroveň jeho vyhotovenia. Preto tento nábytok zahŕňa na jednej strane stolčeky zo samorastov a na druhej strane zdobené stolce, ktoré reprezentovali výrobcu a majiteľa na verejnosti (napríklad v kostoloch v niektorých obciach Hontu, kde si ich nosili ženy na omše). Konštrukcia stolcov je jednoduchá: palicové nohy vsadené do sedacej plochy alebo doskové nohy do sedadla začapované. Na rovnakom princípe, často len ako stolec s väčším otvorom v sedacej doske, boli zhotovené stolčeky pre deti, ktoré sa začali stavať na nohy.
Podobne ako v predchádzajúcom čísle, v ktorom sme priniesli rozličné varianty klobúkov, vybrali sme z národopisných archívov niektorých inštitúcií obrázky stolčekov z rôznych obcí Slovenska. Pochádzajú prevažne z prvej polovice 20. storočia, aj keď ich fotoaparát zachytil oveľa neskôr. Ich rozmanitosť akoby vypovedala o osobnom vzťahu medzi človekom a jeho stolcom: každú chvíľu prikročí majiteľ k tomu svojmu a odnesie si ho, lebo k nemu patrí, potrebuje ho, je len jeho…