Prirodzené delenie dreva

Prirodzené delenie dreva

Milan Lichard

Z dreva sa ľudia naučili oddeľovať menšie, využiteľné časti. Aj dnes sa drevo delí a opracováva najhospodárnejším, osvedčeným, starodávnym spôsobom. Kálanie mokrého, surového dreva zakrátko po ťažbe je menej namáhavé. Ako príklad spracovania mokrého dreva možno uviesť korytárske práce. Na základe skúseností generácií sa využívajú skutočnosti ako nestlačiteľnosť vody či zmena vlastností niektorých látok v dreve pri schnutí – pri prechode z tekutého na pevné skupenstvo. Prirodzené delenie dreva sa používa v košikárstve pri štiepaní prútov. Dutiny niektorých typov píšťal sa získali vytrhnutím jadra z lieskovej palice rozštiepenej, správnejšie roztrhnutej po naštiepení, na poly. Zo surových alebo sparených lieskových a dubových palíc sa oddeľovali luby na pletenie košov, vypletanie stien, sedadiel a pod. Pre najlepšiu trvácnosť sa tento spôsob používal pri výrobe klasickej krytiny lesnatých oblastí – šindľa. Strechovitá konštrukcia sa uplatnila pri zásobníkoch archaického tvaru, zostavených bez kovových klincov tak, aby po nich voda stekala a aby chránili cenné odevy alebo zásoby pred hlodavcami. Potešiť môže to, že záujem o prirodzenú krásu tohto materiálu a o jeho využitie na mnohoraký spôsob rastie.

ÚĽUV