Rituálne pečivo v tradičnej slovenskej kultúre

Rituálne pečivo v tradičnej slovenskej kultúre

Rastislava Stoličná

Rituálne pečivo malo podstatnú úlohu najmä v kontexte rodinných a kalendárnych obradov. Pôvod takéhoto pečiva musíme hľadať v základnej ľudskej požívatine – chlebe. Chlieb pripravený v čase sviatku symbolizuje vo všetkých ľudských kultúrach, ktoré vzišli z agrárnej civilizácie, želanú plodnosť polí, bohatstvo rodiny, všeobecne domov a dobro. Jeho okrúhly tvar je najjednoduchším i najdokonalejším obrazcom, ktorý symbolizuje slnko – životodarný element Zeme. Kruh symbolizuje i plynutie života človeka, počínajúc narodením a končiac smrťou, je i znakom nekonečnosti, večnosti, dokonalosti, Boha. Rovnaké kultúrno-sémantické významy má v ľudovej tradícii aj koláč. K najstarším formám tradičného rituálneho pečiva patril v oblasti východného Slovenska vianočný chlieb kračun. Do cesta sa pridali rôzne prísady: zrná obilnín, strukovín, ľanu, konope, čo malo v zmysle mágie podobnosti zabezpečiť hospodárstvu dobrú úrodu. Magickú silu mal kračunu dodať cesnak a petržlenová vňať ako symboly zdravia a ochrany pred nečistými silami. Na východnom Slovensku sa na Vianoce pripravovalo aj rôzne figurálne pečivo. Vtáčiky boli určené pre vianočných koledníkov. Na západnom Slovensku sa drobné pečivo v tvare vtáčikov rozdávalo deťom zase na Veľkú noc vo Kvetnú nedeľu alebo na svadbách. Svadba patrí k rodinným slávnostiam, v ktorých sa najdlhšie uchovávali tradičné obradné úkony i jedlá. Podľa ľudovej viery mali novomanželom zabezpečiť prosperitu, plodnosť, šťastie. Tradičné boli koláče základných tvarov: okrúhle, v tvare podkovy, štvorcové, obdĺžnikové. Často boli zdobené navrchu pletencami a inými ozdobami z cesta alebo papiera. Najmä v prosperujúcich oblastiach sa zvykol piecť hlavný svadobný koláč veľkých rozmerov. Na záver svadobnej hostiny sa koláč rozkrájal a rozdal účastníkom svadby ako potvrdenie ich účasti na obrade. Z tohto zvyku sa postupne vyvinula tradícia rozdávania výslužky, ktorá je živá dodnes.

ÚĽUV