Soňa Pavuková
Najstaršie typy drevených soľničiek vznikali vydlabaním nádoby z klátika alebo konára. Z poslednej tretiny 19. storočia pochádzajú soľničky zdobené vruborezom a vypaľovaním. Zaujímavá je obmena tvarov a výzdoby pri soľničkách s vyvýšenou zadnou stenou, ktorá bývala ozdobne profilovaná. V snahe ochrániť obsah pred znehodnotením sa soľničky uzatvárali. Uzáver bol pripevnený na čapy, pántiky, bolo ho možné našraubovať, zasunúť alebo jednoducho položiť na skladovaciu časť. Pri klasifikácii soľničiek podľa materiálu, z ktorého sú zhotovené, nemožno nespomenúť rohovinu. Na tento účel sa využíval kravský a volský roh. V 20. storočí sa pod vplyvom mestskej kultúry objavili malé jedno- i dvojdielne soľničky zo smaltu, kameniny, porcelánu, mosadze a skla. Zásadnou odlišnosťou je skutočnosť, že ide o továrensky vyrábané sériové produkty predávané v obchodoch. Tvoria kuchynské, obyčajne závesné sady, alebo sú súčasťou obedových servisov. Revitalizácia remesiel priniesla opätovné úsilie o oživenie tradície drevených kuchynských predmetov popri moderných materiáloch.