Oľga Danglová
Absolventka strednej školy textilnej a etnografie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského pôsobila od roku 1956 vyše tridsať rokov v Ústredí ľudovej umeleckej výroby ako jeho popredná kmeňová výtvarná pracovníčka so špecializáciou na tkaný textil. Inšpirujúcim zázemím Oľgy Koreňovej bola ľudová tradícia, ľudové remeslo. Samozrejmou súčasťou jej textilnej tvorby bola spolupráca s ľudovými tkáčkami. V kontakte s nimi korigovala vlastné výtvarné zámery, použitie vzorov, tvarové riešenia. Vyhľadávala a objavovala nové talenty a v dialógu s nimi hľadala spoločnú platformu. Iste i preto, že sama perfektne ovládala prácu za krosnami, vedela citlivo postrehnúť a využiť potenciál technologickej zručnosti a remeselnej vyspelosti, špecifický pre tú-ktorú tkáčku. V návrhárskych prvotinách pozorovať ešte lipnutie na inšpiračnom východisku ľudovej tkaniny. Postupne sa však Oľga Koreňová odpútava od rekonštrukcií starých vzorov, čerpania zo starých vzorníkov, púšťa sa do samostatného hľadania výtvarne nepoznaných a nevychodených ciest. Rámec svojich výtvarných riešení posúva bližšie k súdobým trendom a aktuálnym požiadavkám. Podobne ako v tradičnom ľudovom textile je pre ňu samozrejmosťou práca výlučne s prírodnými vláknami – ľanom, bavlnou, vlnou. Osobitnou kapitolou v tvorbe vlneného textilu boli guby, pri ktorých rozohrala svoju kreatívnu fantáziu s plasticitou povrchu. Prostý pôsobivý účinok techniky tkania na forme využila vo svojich návrhoch kobercov, prikrývok a vankúšov, ktorým dodala novú dimenziu. Pri návrhoch úžitkového interiérového textilu z prírodných ľanových a bavlnených nití ostala pri voľbe textilných väzieb verná osvedčeným, najčastejšie používaným postupom v slovenskej ľudovej tkanine. Zo širokej palety regionálnych podôb tradičnej tkaniny si vyberala podľa hodnoty remesla a výrazovosti dizajnu. V 80. rokoch objavne zužitkovala ažúrovú techniku tkania z tenkých ľanových nití lokálne rozšírenú v okolí Trebišova na východnom Slovensku. Tkaný ažúr jej poskytol možnosť rôznych rytmických riešení, voľnosť rozloženia vzorov v ploche a výhodu stvárnenia motívov v ľubovoľnej podobe. Doposiaľ je táto pôvabná transparentná textília súčasťou výrobného repertoáru ÚĽUV-u. Autenticitu ornamentálnych prvkov rešpektovala najmä pri celoplošnom či pásovom vzorovaní metráží. Tradičné motívy však používala v nápaditých kompozičných a technických riešeniach. Preferovala abstraktné geometrické prvky, jednoduché geometrizujúce riešenia plochy, sústavy z pásikov, pruhov v početných variabilných riešeniach. Zo spektra inšpiračných podnetov vylúčila rozkošatené dekoratívne skladby, príznačné pre posledné vývinové štádium ľudovej tkaniny. Hoci rešpektovala farebnosť ľudovej tkaniny, s ohľadom na potreby súdobého interiéru tlmila jej niekedy až žiarivú pestrosť. Najradšej vyberala zo stupnice prírodných hnedastých odtieňov použitých na bielom podklade. Pri iných farbách volila skôr lomené tóny. Oľga Koreňová bola v súlade so životným štýlom, prostredím a kultúrou druhej polovice 20. storočia presvedčená o opodstatnenosti textilného ručného remesla. Zo širokej škály tkaného sortimentu jej bola najbližšia úžitková tkanina ako interiérový dizajnový prvok. Vzniklo veľké množstvo metráží, prikrývok, obrusov, obedových a čajových súprav, úsporných prestieraní či otvorených súprav. Vo vlnenej tkanine to boli guby, vlnené prikrývky, vankúše či koberce. Produkty vzniknuté v návrhárskej dielni Oľgy Koreňovej patrili a podnes patria vo výrobnom programe ÚĽUV-u v odvetví textilu ku kľúčovým a sú jeho aktuálnou súčasťou.