Ivan Jančár
Retrospektívna výstava Václava Kautmana (narodil sa 25. septembra 1922 v Brne, zomrel 24. septembra 1981 v Bratislave) v Galérii ÚľUV v Bratislave potvrdila, že dielo tohto výnimočného autora ani po rokoch nestratilo na aktuálnosti. V dejinách moderného slovenského výtvarného umenia ide o pomerne ojedinelé skutočnosti – vzácnu kvalitatívnu rovnováhu medzi úžitkovou a voľnou sochárskou tvorbou, precíznu prácu s materiálom, úctu k materiálu i matérii a maximálne koncentrované vnímanie prírody a vôbec života. Václav Kautman netvoril len v intimite svojho ateliéru, ale presvedčil viacerých ľudových autorov o ich umeleckom poslaní. Zachraňoval a oživoval mnohé zabúdané techniky a neskôr odovzdával skúsenosti svojim poslucháčom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Tvorba Václava Kautmana bola mimoriadne komunikatívna. Vytvoril viacero precízne navrhnutých úžitkových predmetov vychádzajúcich v mnohom z ľudovej tvorby. Kautman pritom aj používal pôvodné ľudové techniky spracovania dreva – štiepanie, rezanie, tesanie, dlabanie, vybíjanie a vylievanie kovom, vruborez, intarziu, kartáčovanie. Sústružil, lepil a opaľoval, neváhal pracovať s pásovou pílou či frézou. Mnohé z jeho úžitkových predmetov boli doslova nadčasové a svojím významom presahovali aj naše teritórium. Zúčastnil sa na výstave československého úžitkového umenia v Helsinkách a Oslo, na prehliadke Form und Kvalität v Mníchove, na svetovej výstave v Montreale, na výstavách československého umenia v Novom Sade a Londýne a na mnohých ďalších. Vo svojej voľnej sochárskej tvorbe bol Václav Kautman na našej výtvarnej scéne solitérom. Prakticky v nej nemal na Slovensku žiadnych predchodcov, ale ani nasledovníkov. Jeho sochárska tvorba vo svojom čistom zjednodušovaní, tvarovej štylizácii a zmyslom pre precízne tvarovanú líniu v najlepšom slova zmysle rozvíjala odkaz klasickej európskej sochárskej moderny. Kautman si však našiel svoj ojedinelý a špecifický výtvarný prejav. Jeho ryby, vtáky a mnohé iné zvieratá nadobúdajú charakteristický rukopis, ľahko identifikovateľný nielen znalcami jeho diela. Aj z minima dokáže vyťažiť maximum, aj pri mnohých variáciách jednej témy má každé z jeho diel svoj vlastný špecifický výraz. Svoj sochársky Olymp dosahuje v priebehu 60. a 70. rokov. Nemusí vytvárať veľké témy doby, koncentruje sa na pozorovania prírody. Rovnakú pozornosť však venuje aj motívom ľudských figúr. Tu však nehľadá dokonalú krásu dokonalého tvaru, ale maximálne zjednodušuje tvar svojich torz na ich základný tvar len s naznačenými končatinami či hlavou. Mnohé z diel Václava Kautmana, či už z oblasti úžitkového alebo voľného umenia, je pomerne ťažko datovať. Z jednoduchej príčiny. Nepodliehali ani dobe a ani času.