Martin Mešša
Spracovanie kože a kožušín sa v minulosti na Slovensku etablovalo ako remeselná špecializácia v mestách. Na dedinách, hlavne spracovanie kožušín, existovalo ako špecializovaná domáca výroba. V 20. storočí po prvej svetovej vojne, najmä však po roku 1948 veľa dielní a dielničiek zaniklo. Spôsobilo to priemyselné spracovanie kože a tiež rušenie súkromného sektora. Pokračovanie výroby z kože a kožušín podporil v polovici 20. storočia u jednotlivcov ÚĽUV, a tak zabezpečil preklenutie tohto likvidačného obdobia. V máji 2005 ÚĽUV usporiadal v rámci už ôsmeho sympózia remeselníkov stretnutie výrobcov, odborníkov a iných záujemcov zaoberajúcich sa spracovaním kože a kožušín, ich dokumentáciou, históriou týchto remesiel. Rovnaký materiál, rovnaké i rôzne výstupy, tak možno v stručnosti charakterizovať súčasnú produkciu zúčastnených výrobcov. Ján Krnáč a Ľubomír Medveď sa pridŕžajú najmä tradičných výrobkov a postupov. Jozef Karahuta z Prešova sa zameriava na výrobu koženej obuvi pre folklórne súbory a skupiny, ale robí aj topánky pre step a latino tance, remene, vybavenie pre konské poťahy – chomúty, popruhy na postroje, uzdy. Produkcia Jiřího Halámka je už posunom k estetickým hodnotám súčasného života.