Monika Škvarnová
Pre tvorbu textilnej výtvarníčky Ivety Mihálikovej (1962, absolventka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, pedagogička na Strednej škole úžitkového výtvarníctva) – miniatúrne objekty, úžitkové predmety, závesné objekty a tapisérie – je príznačná štylizácia konkrétnych, najmä prírodných motívov, siahajúca až k abstrakcii. Od začiatku využíva pestrú škálu remeselných techník ručného spracovania textílií – strojové a ručné šitie, šitú čipku, výšivku, ale využíva aj menej frekventované tkanie na ráme, maľbu ihlou a aplikáciu. Vytvorila aj viaceré vlastné autorské techniky. Spočiatku jej postačovali najmä tradičné textilné materiály – ľanové a konopné vlákno. Neskôr rozšírila škálu i o netextilné materiály (rôzne prírodniny, sklo, plast). Najväčší priestor v jej tvorbe od druhej polovice 90. rokov zastáva drôt. Tenký medený alebo strieborný drôt viaže technikou prenesenou zo šitej čipky a tú ozvláštňuje autorskými postupmi odvodenými z textilu. Drôt kombinuje s ostatnými spomínanými materiálmi. Kombinácia plastu s drôtom viazaným textilnými technikami predstavuje na poli súčasného slovenského umenia originálnu polohu.