Rozhovor s akad. mal. Silviou Fedorovou
Redakcia
Textilná výtvarníčka S. Fedorová si zriadila vlastnú galériu pred 15 rokmi. Spolupracuje s mladými výtvarníkmi, dizajnérmi a vyhľadáva im možnosti na uplatnenie práce, prezentovanie, vystavovanie, kontakty, vymýšľa výstavy a organizuje ich. Po rozdelení Československa ju Bavorská umeleckoremeselná komora požiadala o spoluprácu pri organizovaní výberovej výstavy a súťaže Talenty v Mníchove. Do tej doby bol výber slovenských umelcov organizovaný z Prahy. Od roku 1993 dodnes sa v Mníchove prezentovalo vyše 30 mladých umelcov. „Jedným z cieľov, ktoré sme si položili pri založení galérie, bolo umožňovať talentovaným študentom a absolventom vystavovať u nás svoje práce. Tiež si uvedomujem zložitosť prostredia, do ktorého vstupujú po absolvovaní školy, a tak sa rada s nimi delím o svoje dlhoročné skúsenosti. Spolupráca s mladými autormi je pre mňa prirodzená a samozrejmá a permanentne sa jej venujem počas celej svojej profesijnej kariéry.“
„Ak jedným z mojich zámerov je, aby v textile zostalo čím viac tvorcov, musím sa snažiť im trošku uľahčiť vstup do praxe. Napr. tým, že ich pozývam na výstavy, ktoré organizuje naše textilné združenie, vystavovaním absolventských prác v našej galérii, alebo ich upozorňujem na možnosti vystavovať v zahraničí. Jednu z možností pre uplatnenie mladých textilných dizajnérov vidím v založení malých dielní, orientujúcich sa na doplnenie sortimentu, ktorý na trhu chýba. Samostatne sa začína jednotlivcovi ťažko, ale možno by mali šancu menšie skupiny. Škola nedáva študentom v tomto smere dostatočné know-how. Počas štúdia sú dobrí v tvorivom koncepčnom myslení, ale chýba im kontakt s realitou. Poznanie praktického života okolo seba, prepojenie medzi jednotlivými odbormi. Je to skôr náhoda než pravidlo, aby textilný dizajnér spolupracoval s odevným alebo nábytkovým dizajnérom.“
V súčasnosti pokračuje útlm výstavnej činnosti v oblasti úžitkového umenia. Má to viac dôvodov – nedostatok finančných zdrojov, ale aj výstavných priestorov, nespoľahlivý grantový systém na podporu umenia či chýbajúca manažérska akčnosť… Nedá sa v tejto súvislosti nespomenúť tradícia bienálnych výstav úžitkového umenia, ktorá sa skončila v 90. rokoch minulého storočia.
„Prerušená tradícia sa ťažko obnovuje. Som presvedčená, že pravidelné prehliadky by boli významnou stimuláciou pre túto oblasť tvorby … Trochu sa zamýšľam nad tým, či tu je dopyt po umení. Dopyt sa neobjaví, keď nie je ponuka.“
Kolobeh dopytu a ponuky nemá začiatok – širší výber kvalitnej umeleckej produkcie a jej dostupnosť v galériách, na výstavách ovplyvňuje vkus a estetické kritériá. Záujem verejnosti zase podnecuje tvorbu a je motivačným faktorom pre rôzne aktivity. Aké sú možnosti pre rozprúdenie tohto vzťahu – tvorca a publikum? „Výstavné a prezentačné možnosti – viac galérií a výstav, výraznejšie a pestrejšie akcie. … Publikum zaujíma aj to, ako tie veci vznikajú, keď prídu do ateliéru, lepšie to pochopia. Sama mám skúsenosť, že keď som na výstave paličkovala, ľudia sa viac zaujímali o veci. Ľudia potrebujú vidieť, ako vec vzniká. Tým sa kultivuje vkus.“