K autorskej výstave Oľgy Koreňovej a Stana Koreňa
Bohumír Bachratý
Manželia Oľga a Stano Koreňovci patrili po roku 1954 ku kmeňovým zamestnancom ÚĽUV-u. Ich „textil a drevo“ patria dnes ku klasike jedinečnou symbiózou matérií, tradičných technológií a techník s moderným duchom úžitkového i voľného umenia druhej polovice 20. storočia a dneška.
Oľga Koreňová (1933 – 2003) pracovala v ÚĽUV-e v rokoch 1956 – 1993. Jej dielo predstavuje úžitkový textil – množstvo návrhov metráží, kobercov, prikrývok, vankúšov. Sú to aj elegantné a noblesné prestierania a obrusy i tradičné guby s vysokou, vizuálne i hapticky príťažlivou prírodnou „srsťou“ ovčej vlny.
Východiskom textílií Oľgy Koreňovej bola vždy rýdza a čistá štruktúra tkaniny v prapôvodnej belosti plátna i v klasických farbách a odtieňoch červenej, modrej, okrovej, zelenej. Zdrojom „hudobných“ akordov týchto textílií je ornament, najčastejšie pásový, horizontálny, plynúci nielen plochou textílie, ale prenikajúci aj do priestoru interiérov a do času ľudí. Textílie Oľgy Koreňovej sú z tradičných matérií vlny, bavlny, ľanu, ovčej vlny, čím jednoznačne odkazujú k dedičstvu predkov, k ľudovému remeslu, k vidieckej kultúre.
Stano Koreň (1935) začínal ako rezbár a postupne sa stal špičkovým dizajnérom pracujúcim s drevom a autorom osobitých sochárskych opusov, voľných sôch i reliéfov. Po absolvovaní strednej umeleckej školy odišiel pracovať do ÚĽUV- u. Veľkou lekciou pre Stana Koreňa bola výskumná prax a cesty za ľudovými výrobcami po celom Slovensku. Poznal tak mnohých pôvodných a osobitých rezbárov, korytárov, stolárov i tokárov, výrobcov hudobných nástrojov, bačovského riadu, zvonov. Najskôr v jeho tvorbe prevládala úžitková poloha v dreve. Boli to najmä stolové súpravy, súbory vzácnej štýlovej i tvarovej jednoty: misy, taniere, lopáre, podnosy, dózy i príbory. Po roku 1960 začala prevažovať sochárska tvorba. Už viaceré svietniky Stana Koreňa boli poetické, rytmizované sošky – vertikály. Využíval pri nich predovšetkým drevo ovocných stromov s pôsobivou farbou i kresbou dreva. Orech, slivku, čerešňu, jabloň, lipu a topoľ prezentoval v ich prirodzenej podobe, niekedy však aj s polychrómiou a koloritom tmavých pigmentov (čiernych, hnedých). Základnou technikou práce sa stalo sústruženie, odvodené od tradičného tokárstva a posunuté k modernému dizajnu, k výraznej štylizácii, k abstrakcii a znakovej pôsobnosti diela. V týchto súvislostiach sa Koreňove inšpirácie ľudovým umením zbližujú s geometrizmom výtvarnej moderny. V sochách a reliéfoch z obdobia okolo roku 1980 (aj neskôr) stretáme často tému rodiny a spoločenstva ľudí, sú to kombinácie a variácie s dominanciou oblých tvarov a vlniacich sa profilov. Niektoré biblické motívy, realizované po roku 1990, majú kresťanskú symboliku (Madona, Pieta, Ukrižovanie). Novinkou a prekvapením sú diela farebnej, konštruktívnej abstrakcie, sochy a reliéfy, ktoré vznikli po roku 2000 a na výstave boli prezentované prvýkrát.