Monika Škvarnová
Výtvarníčka Remigia Biskupská na začiatku 70. rokov 20. storočia ako prvá na Slovensku vniesla ručne viazaný drôt do kategórie umeleckého šperku. Zaujal ju jasnou kresbou, tvárnosťou, pevnosťou, svetelnými kvalitami a nekonečnými možnosťami jeho variability. Technikou ručného ohýbania a viazania drôtu, ktorú si zvolila, sa priblížila k princípom pôvodného drotárskeho remesla. Počas takmer štyroch desiatok rokov tvorby šperkov Remigia Biskupská utvorila vlastný, veľmi osobitý umelecký výraz, ktorý v jednotlivých obdobiach tvorivo modifikovala.
V počiatkoch tvorby bol pre Biskupskej kompozície charakteristický dekorativizmus. Tvarovala náročné ornamentálne kompozície honosných náhrdelníkov, náramkov, módnych ozdôb na zápästia, čeleniek či koruniek. Možno v nich vyčítať inšpiráciu ľudovými prácami i veľkomoravskými ozdobami. Svoju zručnosť, fantáziu i intelekt potom naplno rozvinula vtedy, keď uplatnila svoj zmysel pre štylizáciu a abstrahovanie motívu. V 80. rokoch 20. storočia začala drôt kombinovať s polodrahokamami. V 90. rokoch dosiahla slobodu rukopisu čisto abstraktným vyjadrením. Jasnou kresbou drôtu, jeho svetelnými kvalitami a pružnosťou dosahovala v diele napätie a dynamiku. Najnovší princíp jej tvorby predstavujú hutnejšie štruktúry pletenín.