Vyšívané textílie Otílie Kopeckej

Vyšívané textílie Otílie Kopeckej

Oľga Danglová

V škále umelecko-remeselnej produkcie ÚĽUV-u majú už od jeho vzniku stabilné miesto textilné výrobky. Medzi vyšívanými textíliami v predajnej sieti ÚĽUV-u patria podnes tie, ktoré pochádzajú z návrhárskej dielne textilnej výtvarníčky Otílie Kopeckej, k osvedčeným a žiadaným výrobkom, ktoré si udržujú ustálenú krivku obľúbenosti.
Textilná výtvarníčka Otília Kopecká (1935) absolvovala štúdium textilnej tvorby na vyšívačsko-čipkárskom oddelení Priemyselnej škole textilnej v Brne (1954 – 1958). Krátko potom nasledovala dlhá, vyše tridsaťročná profesionálna dráha v bratislavskom ÚĽUV-e, kde nastúpila ako prvá profesionálne školená pracovníčka v odbore textilu. Po vzniku výtvarného oddelenia prevzala od polovice 60. rokov funkciu textilnej návrhárky. Podieľala sa na organizačných aktivitách v spojitosti s výšivkárkami pracujúcimi pre ÚĽUV. Jej návrhy sa objavovali takmer na všetkých súborných domácich a zahraničných výstavách ÚĽUV-u a ocitli sa aj v publikovanej podobe v príručkách o výšivkových technikách, v knihách i časopisoch. Po odchode do dôchodku v roku 1991 v produkcii výšiviek pokračovala vo vlastnej firme.

Začínala inšpiráciami z okruhu troch regiónov (Žitný ostrov, okolie Trnavy, Čataj). K srdcu jej najviac prirástli harmonické, symetricky a rytmicky komponované motívy výšivky podľa počítanej nite. K nim zodpovedajúce inšpiračné zdroje našla v decentných motívoch historickej výšivky 18. storočia. Oslovili ju žltooranžové, kosoštvorcové, hviezdicové a vtáčie motívy z Čičmian, srdcové, štvorcové zostavy staršieho jednoduchšieho typu výšivky z regiónu Horehronia, štylizované kompozičné riešenia na konopných plachtách zo Záhoria. Podľa vlastných inklinácií, ale samozrejme i požiadaviek odbytu a nárokov vývoja (bolo žiaduce podporiť zanikajúce druhy výrob) svoj inšpiračný okruh stále viac a viac rozširovala. Jej zásluhou sa rozmnožili strediská výroby a rozkošatila sa lokálna škála repertoáru vyšívaných textílií. Kreatívne čerpala z detvianskej výšivky krivou ihlou, zaujali ju osovo komponované kytice z okolia Prievidze, pestré mozaikovité zostavy zo Šoporne, trnavská a piešťanská dierková výšivka, Vajnory i Liptovská Lúžna.

Pôvodné vzory v konečnom tvare originálne pretavila podľa svojho videnia a prispôsobila novej funkcii. Hľadala súhru medzi pôvodným a adaptovaným vzorom, rozmýšľala nad jeho novými technologickými a vizuálnymi súvislosťami podľa druhu a funkcie navrhovanej textílie. Vábila ju hra s vybraným sólo ornamentálnym motívom, s jeho variáciami v ploche. Precízne premyslený nákres prebrala s vyšívačkou, kým nedospeli k zhodnej predstave o podobe textilného dizajnu. Otília Kopecká vedela dobre odhadnúť interpretačné schopnosti a vedomostnú škálu jednotlivých vyšívačiek. Väčšina jej návrhov bola určená pre interiér domácností. Radšej ako jednotlivé kusy navrhovala celé kolekcie. Na prvom mieste sa pri palete návrhov Otílie Kopeckej vyjaví záplava svetlých tónov – bielej, jemnej béžovej, žltej.

ÚĽUV