Monika Tkáčová
Elemír Montško z Hranovnice (obec ležiaca približne 8 km južne od Popradu) bol jedným z posledných spišských modrotlačiarov. Jeho dielňa fungovala až do 70. rokov 20. storočia. Korene dielne siahajú do prelomu 19. a 20. storočia, keď na Spiši bola hustá sieť modrotlačiarskych dielní. Elemír Montško prevzal rodinné remeslo a spolu s mladšou sestrou Cecíliou pokračovali v práci svojho otca. Súrodenci zasvätili modrotlači celý život, zostali slobodní a nezanechali po sebe žiadnych potomkov. Do januára 1953 pracoval E. Montško ako súkromný podnikateľ, potom sa musel živnosti zrieknuť. Od toho času začal vyrábať modrotlač pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby, od roku 1955 už ako jej ľudový umelecký výrobca. Smrťou 74-ročného Elemíra v roku 1974 sa skončila aj činnosť poslednej modrotlačiarskej dielne na Spiši.
Podtatranské múzeum v Poprade odkúpilo v roku 1980 dielňu spolu s príslušenstvom a kompletným vybavením. Z Montškovej pozostalosti sa zachovalo vyše 900 kusov modrotlačových foriem. Najvzácnejšou ukážkou interiérovej tlače je forma s motívom Ježišovho zmŕtvychvstania, pochádzajúca pravdepodobne z 19. storočia, ktorá sa používala na kútnice a závesy najmä na Spiši a taktiež na perinové povlakoviny až do roku 1945.
Elemír Montško sa špecializoval najmä na tlač važtianskych sukní, ktoré podľa znalca modrotlačiarskeho remesla Josefa Vydru predstavujú vrchol tlačiarskeho a farbiarskeho umenia.
Súčasťou hranovnickej dielne bol aj mangeľ, ktorý je v súčasnosti jedným z mála zachovaných mangľov na Slovensku. V roku 2003 sa vlastníkom modrotlačiarskej dielne v Hranovnici, domu Montškovocov a mangľovne stala obec Hranovnica, ktorá sa kúpou týchto objektov zaviazala k ich rekonštrukcii. Inventár dielne a mangeľ zostali naďalej vo vlastníctve Podtatranského múzea. Múzeum i obec majú záujem obnoviť dielňu s mangľovňou a sprístupniť ich verejnosti prostredníctvom expozície v autentickom prostredí. Do dnešných dní sa však nepodarilo nájsť dostatočné množstvo finančných prostriedkov na ich rekonštrukciu.