Tibor Uhrín
Ešte máme v pamäti históriu domáceho gazdovania a zručnosti v našej krajine, kde ženy recyklovali opotrebované kabáty na prikrývky, spodnú bielizeň na prachovky alebo staré nastrihané textílie používali na tkanie kobercov. Dnes sa núdzou stalo alebo čoskoro stane starosť, čo s odpadom, ktorý naša civilizácia tak horlivo v mene pokroku a neustálej výmeny produkuje. Jednou z možností je hľadanie nového využitia odpadu v remesle a dizajne.
Dnes sa remeslo mení, podlieha novým vplyvom a kreatívnym spojeniam predovšetkým prekrývaním sa s princípmi dizajnu. Remeslo v zmysle „zručnosti“ môže s prispením dizajnu (kreativity) a autorského vkladu vytvoriť kvalitu v úplne iných materiáloch, ako sú tradične používané, hoci nájdené na skládke odpadu. Pre tradíciu remesla a pravdepodobne ani pre ekológiu zatiaľ tieto súvislosti nemajú až taký význam. Sú významné skôr pre formujúce sa nové hodnotové hľadisko. Cieľom je zmena postoja, vychovávanie nového kultivovaného konzumenta, ktorý dokáže oceniť aj ekologické aspekty predmetov, ktoré používa.
Pri využití odpadu (alebo jeho častí) v pôvodnom tvare rôznymi kombináciami alebo vhodným spájaním (často aj spolu s neodpadovým materiálom) sa vytvárajú nové veci. Pôvodná funkcia sa zmení na inú. Pozitívne je, že takýmto „kreatívnym využívaním a zbieraním odpadu“ sa zaoberajú aj „dizajnérske celebrity“. V súčasnosti je dobré vidieť remeslo a dizajn ako laboratórium umeleckého a technického experimentálneho rozvoja myšlienok pre spotrebu, ktoré môže ovplyvniť a vyzvať a aj novo preformulovávať vkus spotrebiteľa.