Michal Šedík
V bohatej tvorbe umelca a pedagóga Miroslava Brooša prebieha neustály dialóg medzi médiom maľby a médiom textilného objektu, ktorý je pre autora príležitosťou k skúmaniu širších vzťahov umenia a života. Tak sa postupne autonómny objekt, akým je aj tradičná maľba, uvádza do širších vzťahov k prostrediu v podobe environmentu či inštalácie, ako aj do vzťahov k procesom svojho vzniku a k vlastnej materiálovej štruktúre. To sa odráža v dôraze na konceptuálny rozmer použitých materiálov (okrem textilu aj papier, zem a kov) a rovnako aj v procesuálnom charaktere mnohých diel. Textil v chápaní autora opúšťa svoju rolu neviditeľnej podložky v tradičnej maľbe a stáva sa tým, čo sa tká, snuje a napína medzi súkromným a verejným.
Pedagogická činnosť Miroslava Brooša je pevne pretkaná s jeho voľnou tvorbou práve procesuálnym chápaním umenia ako jedinečnej skúsenosti a konceptuálnou prácou s materiálom v tvorbe objektov. O prínose tohto pretkávania svedčí mnoho vynikajúcich študentských prác, ktoré vznikli pod jeho vedením na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde pôsobí ako docent a vedie ateliér objektu a výtvarného environmentu, ateliér textilu a ateliér papiera.