Súčasná autorská majolika na západnom Slovensku
Eva Ševčíková
Príbeh majoliky na západnom Slovensku sa začína v 16. storočí, súvisí s príbehom tzv. habánov, ktorí ako zruční remeselníci priniesli na územie Slovenska znalosť technológie. Pôvodná habánska fajansa postupne zľudovela a začalo sa formovanie slovenskej ľudovej majoliky sprevádzané vznikom jednotlivých stredísk ako napríklad Boleráz, Dechtice, Sobotište, Stupava, až po Modru, ktorá tvorí najvýraznejšiu kapitolu v dejinách slovenskej majoliky celého 20. storočia. Práve Modra je tým strediskom, ktoré najviac ovplyvnilo súčasnosť, predovšetkým existenciou keramickej školy. Získanie remeselnej zručnosti v tomto odbore je totiž spojené s absolvovaním odborného vzdelania. Odchovanci modranskej školy predstavujú dodnes pomerne veľkú skupinu ľudí, ktorí tvoria súčasnú podobu majoliky na Slovensku a udržiavajú toto remeslo naďalej pri živote.
Aktuálne dostala majolika priestor v Galérii ÚĽUV v Bratislave. Zámerom výstavy je obsiahnuť všetko, čo dnes tento druh remeselnej výroby predstavuje tak, aby ju zároveň dôstojne reprezentovala. Výstava na začiatku uvádza hlavné inšpiračné zdroje majoliky – tradičné tvary a dekory, ako ich ponímajú súčasní majstri. Dôležitou témou, ktorú dokumentuje, je pôsobenie ÚĽUV-u na produkciu majoliky v druhej polovici 20. storočia. Keďže v tomto období nebolo možné podnikať na živnosť a nie každému vyhovoval spôsob práce v Slovenskej ľudovej majolike, bolo jedinou možnosťou pracovať ako samostatný výrobca pre ÚĽUV. Výrobcom sa dostalo pomerne veľkej voľnosti v tvorbe zároveň s prísnym výberom výrobkov. ÚĽUV vtlačil vlastnú pečať výrobkom nielen v tradičnej polohe. V 80. rokoch vzniklo niekoľko autorských kolekcií v spolupráci výtvarníka a výrobcu, a tak priniesli nový pohľad na majoliku najmä v jej úžitkovej podobe.
Pri súčasnej majolike nemožno obísť figurálnu plastiku. Výstava predstavuje väčšinu autorov, ktorí sa rozhodli kráčať touto neľahkou cestou balansujúcou medzi umením a remeslom. V prípade maľby na keramike poskytuje kachlica priestor, pri ktorom autor nemusí rešpektovať tvar nádoby. V takejto maľbe sa objavujú najrôznejšie tvary a témy a v niektorých prípadoch smeruje až k insitnej tvorbe. Oproti kachlici, ktorá má dekoratívny charakter, stojí úžitková kachlica. Po roku 1989 znovu ožilo kachliarstvo na Slovensku aj zásluhou keramikárov, ktorí využívajú pri tomto povolaní svoje profesionálne znalosti a zručnosti.