Dana Lacková
Pavol Socháň (1862 – 1941) bol významný slovenský etnograf, maliar, ilustrátor, osvetový pracovník, publicista, dramatik, spisovateľ, redaktor, rozhlasový pracovník a fotograf. V Prahe študoval na Akadémii výtvarných umení a navštevoval prednášky z dejín umenia a národopisu. Tu získal i trvalé presvedčenie, že jeho osudom bude národopis. V roku 1887 zorganizoval v Martine Výstavu slovenských výšiviek, ktorá je považovaná za medzník v histórii slovenského národopisu. Za vrchol činnosti Pavla Socháňa v oblasti fotografie a národopisu sa považuje obdobie pôsobenia v Martine v rokoch 1893 – 1912. Tu vydal najstaršiu vzorkovnicu slovenských výšiviek. Národopisnej práci venoval vyše tisíc článkov a štúdií (polovica zostala v rukopise), jeho publikačná činnosť nie je porovnateľná so žiadnym z iných súdobých autorov. V roku 1910 bol pri zriadení účastinárskej spoločnosti Lipa, ktorej hlavnou činnosťou bol výkup a predaj ľudových výrobkov, najmä výšiviek, čipiek, tkanín a ozdôb. Z Martina, prenasledovaný uhorskými štátnymi orgánmi, ušiel i s rodinou do Prahy, kde sa venoval redaktorskej a novinárskej práci, ale po vypuknutí prvej svetovej vojny, keď bol naňho vydaný zatykač, emigroval do Ameriky. Tu propagoval slovenské ľudové umenie, organizoval výstavy, prednášky. Keď sa v roku 1919 vrátil do novovzniknutej Československej republiky, pôsobil v župnom úrade v Bratislave, bol redaktorom denníkov a rozhlasovým redaktorom.
Záujem o fotografiu prejavil počas pražských štúdií. V krojových štúdiách zaznamenal etnografické i výtvarné hodnoty tradičného odevu. Dedinský človek ako tvorca a nositeľ hodnôt ľudovej kultúry bol zdrojom celej inšpirácie Socháňovho umeleckého zobrazenia. Svojimi snímkami zostavil mozaiku o jeho živote na vidieku, dokumentoval sociálne postavenie roľníkov, poľnohospodárov, pastierov, lesných robotníkov a drobných domácich výrobcov. Podal verný obraz o spôsobe ich života, obliekaní, ľudových zvykoch a slávnostiach. Prevažnú časť fotografickej tvorby publikoval formou pohľadníc. Vychádzali v rôznych edíciách v rokoch 1891 – 1924, pričom ich celkový počet nie je známy. Vyšlo okolo 400 pohľadníc. Svojimi novátorskými prínosmi dal impulzy k ďalšiemu rozvoju fotografie, na ktoré nadviazali Karol Plicka a Eugen Lazišťan.