Eva Trilecová
Téma recyklácie otvorila v zimnom semestri roku 2011/2012 v Ateliéri keramiky VŠVU v Bratislave priestor pre experiment a vlastné interpretácie poslucháčov. V prácach nešlo o elementárnu recykláciu materiálu, resp. použitých produktov, ale o „znovupoužitie“ pocitov, myšlienok, snov, ktoré boli každej individualite blízke. Práve individuálny prístup uplatňujú pedagógovia tohto ateliéru – vedúci MgA. Daniel Piršč a Mgr. art. Markéta Nováková. Študenti pracovali s rôznymi technikami a materiálmi – od porcelánu cez ďalšie keramického materiály vrátane nepálenej hliny, od klasickej techniky liatia do sadrových foriem cez namáčanie rôznych materiálov do keramickej hmoty a ich následného pálenia, cez spracovanie a zasahovanie do už vytvorených keramických predmetov, ich „rozbíjanie“ až po sypanie „surovej“ hliny. Prebiehali tu procesy od klasického pálenia v elektrických peciach, cez pálenie v peci na drevo, raku až po ďalšie experimenty.
V rôznych riešeniach tejto témy študenti poukazovali na nerecyklovateľnosť keramického črepu, na čínsku masovú produkciu, na hodnotu bežných úžitkových predmetov, uvažovali o hodnote vlastného diela, o hodnote porcelánu, o konzumnej spoločnosti. Práce všetkých študentov sa „stretli“ v diele Martina Vanka, ktorý ako šperkár nezaťažený keramickou technológiou vymyslel koncept recyklácie prác svojich spolužiakov. Tie menej vydarené kusy rozbil a z črepov vytvoril opätovným výpalom nový objekt. Poukázal na nerecyklovateľnosť vypáleného črepu, na nezvratnosť procesu výpalu.