Výšivka na pohľadnici či na mobile? Prečo nie…

Výšivka na pohľadnici či na mobile? Prečo nie…

Júlia Marcinová

Tak ako počas celého 20. storočia, rovnako aj dnes prebiehajú rôzne pokusy využiť a uplatniť motívy z tradičných výrobkov na iných, súčasných, v tomto zmysle nie tradičných predmetoch. Veľmi výrazne sa tento posun v podobe inšpirácií, inovácií a aplikácií, prejavuje v súvislosti s výšivkou. Tá je totiž nielen prirodzenou, mimoriadne estetickou súčasťou odevov a textílií, ale zaujíma v ľudovej výtvarnej tradícii významné postavenie aj ako identifikačný prostriedok pre poznanie pôvodu jej nositeľa. Predmety, na ktoré sa dnes dostáva tradičná výšivka vo svojej transformovanej podobe, sú rôznorodé. Mimoriadne náročnou oblasťou, a to nielen z hľadiska výtvarnej kvality, je produkcia suvenírov. Na tento proces možno pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Jednou z možností je pohľad cez rozdielne typy výrobcov, a zároveň predajcov, ako sú obchodná a výrobná spoločnosť (Slovakiagift – obchodná značka, ktorej vlastníkom je slovenská spoločnosť zaoberajúca sa výrobou a predajom suvenírov charakteristických využitím graficky spracovaných motívov tradičnej výšivky z takmer všetkých regiónov Slovenska), drobný živnostník (Ada.etno.art – tvorba Andrey Šulekovej zameraná na odevné doplnky, bytový textil a ďalší doplnkový tovar), alebo turisticky atraktívna obec (Ľudovo-umelecké Čičmany – obchod so suvenírmi, kde sa okrem častí tradičného odevu, predávajú najmä ľudovo-umelecké výrobky a suveníry, charakteristické využívaním motívov z tradičnej výšivky alebo malieb typických pre čičmiansku architektúru). Uvedené tri typy subjektov majú ten istý zámer, no ich inšpiračné zdroje, čiže tie, ktoré využívajú pri vytváraní svojich výrobkov (prípadne pri objednávaní výrobkov), možno rozlíšiť do troch rôznych úrovní – celoslovenskej, regionálnej a lokálnej.

ÚĽUV