Viera Kleinová
Potenciál kovového vlákna sa v umení 20. storočia začal presadzovať v súvislosti s akceptovaním nových, nekonvenčných, dovtedy len odpadových materiálov. V slovenskom priestore je drôt konfrontovaný hlavne ako špecificky slovenský fenomén s primárnou oporou v tradičnom drotárstve – na úrovni remesla sa mu venuje pomerne veľká skupina tvorcov v polohe úžitkovej a dekoratívnej.
Dôležitý podiel má drôt aj v diele troch slovenských výtvarníčok, ktoré sa začiatkom roka stretli v Dizajn štúdiu ÚĽUV na spoločnej výstave pod názvom Drôtené rozmary. Spoločným zástojom Blanky Šperkovej, Silvie Fedorovej a Ivety Mihálikovej je i tvorba šperku a čiastočne aj textilné zázemie. Vo svojich autorských programoch presadzujú experimenty s tradičnými remeselnými technikami s prienikmi do viacerých umeleckých segmentov a za asistencie ďalších materiálov – od prírodných až po syntetické, často druhotne zhodnocovaných. Okrem už spomínaných šperkov zahŕňala aktuálna výstava aj odevné prvky, objekty, plastiky.