Marián Čurný, Jozef Hrabovský
Farebná škála ľudovej keramiky je do istej miery výsledkom estetického cítenia tvorcov či používateľov, no vychádza i zo surovinovej základne a z pracovných postupov. Tradícia a rôznorodé zoskupenie materiálov prispeli k diferenciácii hrnčiarskych stredísk, vrcholiacej v 19. storočí. Špecifické znaky regionálnych keramických okruhov sa neskôr stali predmetom bádania, ako aj východiskom riadených snáh o udržiavanie hrnčiarskej výroby v lokálnych podobách. Na okraji záujmu týchto aktivít dlho stála oblasť výroby tzv. zadymovanej, čiernej keramiky – možno práve pre svoju nenápadnú farebnosť a iba nepatrnú rôznorodosť v rámci jednotlivých regiónov.