Peter Juriga
Na kôre starých stromov a kríkov prevláda sivá farba, niekedy s nádychom do hneda. Nie je to inak ani pri vŕbe, najbežnejšom domácom materiáli na pletenie. Ak si však prezrieme mladé, jednoročné prírastky dreva, tam sa farebná škála rozširuje. Veľmi zreteľne to vidieť na košikárskych vŕbach, ktoré sa každý rok zrezávajú, čím sa strom, ale väčšinou ker, motivuje na opätovné vyháňanie nových dlhých, štíhlych šľahúňov. Košikári v podstate používajú iba takéto jednoročné výhonky – prúty, ktoré narastú od jari do jesene. Na kvalitných vŕbach sú bez postranných vetvičiek a tie, ak sú ešte aj ohybné, výborne poslúžia na pletenie. Je veľa košikárov, ktorí farebnú súhru neveľmi ovládajú, ale sú i takí, ktorí to s ňou vedia virtuózne. Mnohí sa snažia zaujať čo najkrikľavejšími kombináciami prútia, ale nájdu sa aj takí, ktorí vedia, že menej je niekedy viac, a s farbami narábajú obozretne.