Diana Némethová
Aj keby sa nám mohlo zdať, že kroj je synonymom farbami hýriaceho pestrofarebného ľudového odevu, nebolo to tak vždy. Najdôležitejšiu úlohu v ľudovom odeve zohrávala biela farba, už od vekov, keď sa ľudia prestali obliekať do surových kožiek zvierat a ubili prvú tkaninu na súkno či utkali prvé plátno. Domáce prírodné materiály (ľan, konopa, vlna) majú po spracovaní prirodzenú nevýraznú farbu, čiže rôzne odtiene bielej. Vplyvom času, slnka a vody, sa z prírodných farieb rastlinných vláken postupne vytratila sivosť či hnedkavosť a plátno sa zmenilo na snehobiele. Objavom tohto prirodzeného úkazu sa bielené plátno na odev stalo vyšším štandardom. Neskôr do odevu prenikajú aj iné farby – od 18. storočia sa rozšírilo remeselné farbenie domáceho plátna na modro. Fenomén farebnosti sa naplno rozvinul až v 19. storočí, keď sa priemyselne farbené látky a nite stali dostupnými pre široké masy ľudí.