Boris Bršel
Téma nástupu nových výrobných technológií je obvykle nesprávne spájaná či zamieňaná s vývojom a implementáciou strojových zariadení, prípadne softvéru. Často počúvam, že niekde „kúpili novú technológiu“ alebo „zlepšili technologické procesy“ či o „novej softvérovej technológii“. Poopravme však zamieňanie pojmu technológia so strojmi či softvérom vysvetlením tejto terminologickej nezhody. Pod technológiou výroby rozumieme súhrn postupov, keď vznikne z materiálu za pomoci strojov, nástrojov a náradia v logistickom výrobnom prostredí podporovanom softvérom a pracovnou silou výrobok. Ak teda máme hovoriť o nových drevárskych a nábytkárskych technológiách, lakonicky konštatujeme, že za ostatné tri dekády sa neudialo v tejto oblasti nič zásadné hodné zmienky. Aký rozpor so všeobecne médiami podporovaným názorom o prudkom až s ťažkosťami uchopiteľnom nástupe nových výrobných technológií, zasadených do prostredia štvrtej priemyselnej revolúcie. No hoci technológia výroby nábytku dlhodobo stagnuje, predsa len je možné vysledovať čiastkové vývojové vylepšenia jej štyroch pilierov – stroja, nástroja, materiálu i obsluhy.