Kateřina Nováková
Tvorba Vladimíra Komňackého (1958) je po mnohých stránkach ovplyvnená miestom, kde sa narodil, kde študoval (na umeleckopriemyselnej škole) a kam sa aj po štúdiu v ateliéri Kov a šperk na pražskej VŠUP opäť vrátil. Tým miestom je mesto skla a bižutérie Jablonec nad Nisou.
Bižutériová výroba, prítomná v meste na každom kroku, sa preňho stala veľkou inšpiráciou. Ovplyvňuje jeho práce svojím čarom nespočetných rozmanitých tvarov, rôznorodosťou použitých materiálov a špecifických technológií. Komňacký ako jeden z mála tvorcov dokáže v masovosti bižutériovej produkcie rozoznať určitú kvalitu a pôvab, ktorými sa vyznačujú predovšetkým výrobky staršieho dáta, vytvorené ešte s veľkým podielom ručnej práce. Ak sa z hromady bižutériových polotovarov vyberie jeden (i čiastočne poškodený), často sa ukáže, že tento predmet – pre mnohých bez hodnoty – má značnú výtvarnú kvalitu. Mnohokrát ju stačí len nepatrne podtrhnúť, prípadne doplniť nejakým iným artefaktom či ďalším materiálom a z „tuctového“ výrobku sa stáva umelecké dielko s vysokou hodnotou nielen výtvarnou, ale často i duchovnou. Vladimír Komňacký je ojedinelou osobnosťou, ktorá dokáže vynikajúcim spôsobom zapojiť takéto pozoruhodné artefakty do vlastnej práce a zhodnotiť ich kvalitu. Takto pracuje aj s inými nájdenými predmetmi, ako sú napr. úlomky porcelánu, flakóniky, kúsky dreva alebo rôzne technické súčiastky. Pôvodný význam nájdených predmetov takýmto spôsobom posúva do nového kontextu, a tak jeho šperky alebo úžitkové predmety vystupujú vo vzťahu k človeku aj ako príjemní spoločníci. Najviac si autor váži tie nálezy, ktoré našiel pri rôznych prestavbách svojho domu alebo pri záhradných úpravách – pokladá ich za akési „poklady“, ktoré zhromažďuje vo svojej špeciálnej vitríne práve tak, ako si ich schováva dieťa tajne v škatuli pod posteľou. Tu sú uložené v bezpečí a čakajú na svoj ďalší osud, na myšlienku svojho vlastníka-autora, ktorý sa jedného dňa rozhodne použiť ich a vytvoriť nový osobitý šperk alebo úžitkový predmet. Z tohto pramení i jeden z typických znakov Komňackého tvorby – časté kombinácie klasických klenotníckych a všedných materiálov.
Jeho práce sú charakteristické predovšetkým technikou cizelovania, ktorej sa venuje už mnoho rokov. Špecifická striebornícka technika cizelovanie umožňuje modelovať plech alebo opracovať odliatky umeleckých predmetov tepaním zo základnej rovnej alebo vydutej plochy. Modeluje sa pomocou rôzne tvarovaných oceľových razidiel (čakanov) a kladivka. Túto starú techniku si vyskúšal nielen na malej ploche šperkov, ale často sa zaoberá aj vytváraním väčších úžitkových predmetov. Na dosiahnutie ich základného tvaru využíva i klasické striebornícke techniky tepania. Neobmedzil sa len na kovy, ktoré sa pre svoje vhodné fyzikálne vlastnosti najčastejšie spracovávajú spomínanými technikami (napr. zlato, striebro, meď, mosadz, alpaka), ale skúsil to už aj s antikorovou oceľou, ktorá sa týmto spôsobom spracováva veľmi ťažko.
Svoju zručnosť v technike cizelovania a vytlačovania kovu pomocou čakanov Komňacký často využíva i v reštaurátorskej práci. Spomeňme aspoň jeho podiel na reštaurovaní stredovekej pamiatky európskeho významu Relikviára sv. Maura. Spojenie funkcie reštaurátora s činnosťou aktívneho umelca je v prípade tohto autora viac než fascinujúce. Pri reštaurovaní rozmanitých pamiatok odhaľuje Vladimír Komňacký staré techniky a technológie, ktoré sú dnes už často zabudnuté. Ako reštaurátor je tak nútený hľadať nové postupy, ktoré sú pre opravu danej pamiatky najvhodnejšie. Mnohé z týchto technológií, techník a materiálov, overovaných nespočetnými pokusmi, mu potom uľahčujú riešiť niektoré otázky v jeho voľnej tvorbe. Okrem tepania a cizelovania, ktoré svojou dlhoročnou skúsenosťou doviedol takmer k majstrovstvu, často využíva vo svojej práci i niekoľko ďalších špecificky zlatníckych techník, ako napr. nitovanie, plátovanie kovov, intarzia, inkrustácia, gilošovanie, rytie, puncovanie a iné.
Vladimír Komňacký však nepatrí k tým autorom, ktorí sa sústreďujú len na vonkajškovú estetizáciu šperku alebo úžitkového predmetu. Pre nezasväteného majú jeho práce na prvý pohľad veľmi dekoratívny charakter, pretože sa na nich často ako ústredné motívy objavujú rôzne pitoreskné postavy alebo predmety. Neplnia tu len úlohu akýchsi bezduchých ozdobných prvkov, ale stelesňujú hlboko premyslenú autorovu filozofiu. Komňackého natoľko očaril rozprávkový svet metafor, že takmer do všetkých drobných predmetov uzatvára nejaký príbeh, porekadlo, časť básne či iný literárny motív. Často využívané ryté alebo cizelované písmo (niekedy skryté na zadnej alebo vnútornej strane) dodáva predmetu ďalší význam, pôsobiaci často ako tajomná formula. Ak je v niekoľkých prípadoch text využitý ako súčasť deja, jeho časté umiestnenie v „bubline“ prezrádza autorov obdiv ku komixu. Vo všetkých jeho prácach sa okrem remeselnej zručnosti zrkadlí i dôvtip a mystika rozprávkového sveta. Nájdeme tu zobrazené bájne postavy škriatkov, trpaslíkov, duchov, drakov, ale i niektoré skutočné zvieratá, ktorým sa pripisuje mystická moc – mačky, nosorožce, krokodíly, zajace, psy a iné.
Okrem tvorby šperkov a drobnejších kovových predmetov sa Vladimír Komňacký venuje aj maľbe a grafike, ktorých výrazové a technické prostriedky mu na rozdiel od kovu umožňujú voľnejšie vyjadrenie predstáv a snov.