Redakcia
Skutočnosť, že naše mimoriadne zaujímavé artefakty minulosti to mali najťažšie práve v domácom prostredí, patrí k zvyčajným paradoxom slovenských dejín. Niekedy ležali nepovšimnuté celé veky.
V súčasnosti sa o sprítomnenie plnohodnotného autentického žitia dennodenne pokúša spoločnosť, múzeá i jednotlivci. V tomto duchu aj Múzeum vo Svätom Antone po prvýkrát vo svojej histórii predstavilo verejnosti takmer úplnú súpravu medeného kuchynského riadu (zachovalo sa 85 kusov), ktorá sa používala niekoľko storočí v kuchyni sitnianskeho koháryovsko-coburgovského panstva sídliaceho v kaštieli vo Svätom Antone. Žiaľ, autentickú podobu tejto súpravy dnes už nepoznáme. Z dokumentov sa však dozvedáme, že kuchyňa bola plná medených nádob uložených na otvorených policiach a rozvešaných na vybielených stenách, čo bolo nielen praktické, ale súčasne demonštrovalo bohatstvo a blahobyt ich majiteľov rovnako ako celé reprezentačné zariadenie tohto kaštieľa.
Z hľadiska dejín materiálnej kultúry vystavené zbierkové predmety súčasne vypovedajú o jednej etape dnes už zaniknutého špecifického remesla – o medikováčstve. Originálne medené nádoby z obdobia od konca 17. do začiatku 20. storočia – hrnce, rajnice, panvice, pokrievky, naberačky, kotlíky, pekáče, plechy a množstvo špeciálnych nádob – žiaria v celej svojej medenej kráse, ktoré uplynulé veky povýšili takmer na umenie. Všetok kuchynský riad, tak ako bolo od 17. storočia zvykom, je znútra pocínovaný. Zamedzilo sa tým tvorbe medenky, ktorá bola pre zdravie organizmu škodlivá.