Jana Slameňová
Z bohatého sortimentu slovenských ľudových šperkov sme vybrali tie, ktoré úzko súviseli s vývojom odievania a používali sa na úpravu účesu a pokrývky hlavy. Do tejto skupiny zaraďujeme jednostranné a dvojstranné ihlice, podložky pod čepce a hrebene. Jednostranné ihlice so zdobenou hlavicou slúžili na pripnutie party alebo venčeka na hlavy dievčat. Dvojstranné ihlice nosili vo vlasoch vydaté ženy. Na tyle si ich vsunuli do zopnutých vlasov a vrkoče skrútili pod oba konce ihlice, takže účes pevne držal a ihlica tvarovala mäkké dienko čepca. Tvarová rozmanitosť dvojstranných ihlíc mala súvis s tvarom a strihom čepca. Z kovových podložiek pod čepce medzi šperky patria tzv. lubky a košíky. Lubok z pružného plechu skrútený do kruhu, ako aj pletený drôtený košík si vydaté ženy nasadili na zvinuté vrkoče a upevnili ho ihlicou. V ľudovom prostredí sú ihlice a podložky vývojovo staršie (zo začiatku 18. storočia) ako hrebene (koniec 18. storočia).
Na hrebeňoch je zaujímavé, že ich nosili muži i ženy, neslúžili však na česanie vlasov, ale len na ich uchytenie. Muži si dlhé voľné alebo spletené vlasy na tyle upevňovali lištovým širokým hrebeňom obdĺžnikového tvaru s väčším počtom úzkych zubov. S módou krátkych vlasov zaniklo používanie hrebeňov u mužov, no v ľudovom prostredí si týmto spôsobom upevňovali starší muži vlasy ešte na prelome 19. a 20. storočia. Vydaté ženy si okolo hrebeňa ovíjali vrkoče pri úprave zložitých účesov. Hrebeň účes upevnil, ale svojím úzkym tvarom, riedkymi širokými zubami a vysokým ozdobným štítom tvoril podložku pod čepiec.
Hoci šperky do vlasov nebolo bezprostredne vidieť (okrem hrebeňov, keď muži zložili klobúk), venovala sa ich výrobe a výzdobe značná pozornosť. Vyrábali ich remeselníci aj príležitostní domáci výrobcovia. Z materiálov používali meď, bronz, mosadz, hliník a pakfón. Svoje výrobky zhotovovali strihaním, liatím do foriem a vysekávaním. Pri výzdobe volili geometrické a rastlinné motívy docielené razením, rytím, prelamovaním a tepaním.
Šperky do vlasov sa zvykli dediť z generácie na generáciu a boli aj tzv. darmi lásky. Nie zriedka sa pri nich stretávame s menom či monogramom majiteľky alebo dátumom sobáša.