Mária Kovalčíková
Bernardína Lunterová (1945) už od začiatkov svojich umeleckých realizácií (po absolvovaní SŠUP v Bratislave) presadzovala subjektívny svet tvorivej fantázie spojený so skúmaním prírodných javov a s vnútorným vzťahom k poézii. Vjej c elom keramickom diele vzájomne korešpondujú a ovplyvňujú sa dve tvorivé dimenzie úžitková keramika a voľná sochárska kreativita. Nové možnosti modelácie objavuje v ukladaní a spájaní súvislých hlinených plátov. V novšej úžitkovej tvorbe (80. – 90. roky) sa úplne vytratili, pretože dominantným sa stal základný tvar “odtrhnutý” z kusa porcelánovej masy a jemne premodelovaný. Produktmi Lunterovej súčasnej tvorivej etapy sú kruhy a štvorce skladané z veľkých plátov porcelánovo bielej hliny.