Tibor Uhrín
Jedným z príkladov zabudnutého remesla je sitárstvo, pri ktorom sa využívala technológia ohýbania štiepaných drevených lubov z čerstvého dreva. Hoci bola v minulosti pomerne rozšírená, dnes ju už na Slovensku pravdepodobne nikto nevyužíva. Pritom v iných, napr. škandinávskych krajinách je pomerne rozšírená a produkty sú obľúbenou súčasťou stolovania. Do kruhu ohnuté a na koncoch “zošité” luby boli základom aj na výrobu rôznych nádob a škatúľ určených napríklad na šijacie potreby alebo uchovávanie potravín a byliniek. Stačilo iba do korpusu osadiť dno a vznikla ľahká a pevná nádoba bez použitia lepidla. Tradičný spôsob výroby môžeme dnes nahradiť modernejšou technológiou – štiepanie pílením a úpravu hrúbky luba, alebo presnejšie doštičky, hobľovaním. Takýto postup používa výrobca Börje Ax vo švédskej dedinke Orsa v dalarnskom kraji, kde sa na drevené ohýbané nádoby používajú rôzne dreviny. Táto pozoruhodná technológia na mňa pri návšteve jeho dielne v lete 2001 veľmi zapôsobila. Skúšal som ju s rôznymi drevinami. Darilo sa mi ohýbanie dreva tradičným spôsobom, ale so zošívaním som nebol veľmi spokojný. Preto som vyvinul vlastný spoľahlivý a pevný jednoduchý „drevený nit“ s kolíkmi. Moje nádoby majú rôznu veľkosť a výšku. Sú to misy, dózy a kontajnery na uskladnenie alebo servírovanie potravín