Redakcia
Rozhovor s Ing. Milanom Beljakom, riaditeľom ÚĽUV-u o aktuálnej situácii inštitúcie, ktorej budúcnosť ovplyvňujú dynamické transformačné zmeny. Môžeme začať malou rekapituláciou prísľubov alebo predstáv, ktoré ste predstavili v našich predchádzajúcich rozhovoroch. Veľa úsilia ste napr. venovali myšlienke zriadiť múzeum ľudovej kultúry v Dvore remesiel, dokonca aj v aktuálnej elektronickej podobe. Dočkáme sa? Ťažko sa vyrovnávam s tým, keď sa mi nepodarí niečo realizovať. Som sklamaný, lebo všetky predpoklady pre zriadenie múzea sa naplnili. Samotná myšlienka je však dôležitá pre fungovanie ďalších domov remesiel, ktoré na Slovensku vznikajú, je o ne veľký záujem a z viacerých dôvodov je ich zriaďovanie užitočné. Naše múzeum by malo fungovať ako odborné centrum pre štúdium ľudovej kultúry maximálne otvorené verejnosti, odkiaľ sa budú rozbiehať informácie – nielen po Slovensku, ale aj do iných krajín EÚ cez sieť Európskej federácie ľudového umenia a remesiel. Otázka je, či začneme projekt realizovať na vlastné náklady, alebo nie a treba aj doriešiť otázku softvéru, ktorý bude vhodný aj pre napojenie na európske databázy. Určite sa k tejto myšlienke ešte vrátime, keď doriešime iné priority… Ako je to s „čerstvým vetrom dizajnu“, ktorý bol znakom minulých zmien v činnosti ÚĽUV-u? Myslím si, že sme predchádzajúce obdobie naozaj venovali modernému remeslu, dosť sme pre mladých ľudí urobili – galériu Dizajn štúdio ÚĽUV sme venovali aktuálnej úžitkovej tvorbe mladých výtvarníkov. Z toho však zatiaľ málo preniká do produkcie ÚĽUV-u, ale som trpezlivý. Galéria si musela nájsť meno a som rád, že si získala dôveru. Očakávam, že nasledujúci program galérie ukáže tesnejšie prepojenie na tradičné remeslo, ktoré prezentuje ÚĽUV. Trochu sme zanedbali našich výrobcov klasického remesla, budeme pripravovať ich profily. Ako to vyzerá so zriaďovaním regionálnych centier pre tradičné remeslá?</i><BR>Na to, aby sa myšlienka Dvora remesiel napĺňala, nemôže byť len lokálnou bratislavskou, musí sa uplatniť aj inde. Máme už pripravenú budovu v Banskej Bystrici, a v Blatnici, turisticky zaujímavej lokalite, sme kúpili zemiansku kúriu. Tam by sme mohli organizovať – aj internátnym spôsobom – počas prázdnin kurzy remesiel. Je tu zaujímavá myšlienka realizovať projekt zo štrukturálnych fondov EÚ. Termín dvor remesiel sa zaužíval a stal sa synonymom pre istý typ inštitúcie. Urobím všetko pre to, aby náš projekt bol dobre pripravený a získal podporu. V akej pozícii je ÚĽUV voči transformačným zákonom a pravidlám, ktoré za zavádzajú? O čom je ÚĽUV dnes a o čom bude od 1. januára 2004? Od 1. januára 2004 sa zavádzajú do života pravidlá, ktoré zásadne menia pozíciu ÚĽUV-u vo vzťahu k jeho poslaniu. Musíme teda nachádzať iné riešenie, ako bude ÚĽUV fungovať ďalej. Aby sme dodržali zriaďovací zákon ÚĽUV-u, musíme sa snažiť, aby sa zachovala kontinuita výroby a obchodu, zákon však nediktuje, akým spôsobom to treba robiť. Zdá sa, že jedinou možnou cestou je vytvoriť paralelnú inštitúciu, ktorá by bola nezisková a vykonávala by pre ÚĽUV služby – výrobu a odbyt ľudovoumeleckých výrobkov. Samozrejme, musíme vytvoriť zodpovedajúci štatút neziskovej organizácie a uzavrieť zmluvu o spolupráci medzi ÚĽUV-om a neziskovkou. Treba však pripomenúť, že je to vynútené riešenie, aby vôbec ÚĽUV mohol pokračovať vo svojej zásadnej činnosti. Keď tento krok však nepodnikneme a nezriadime neziskovú organizáciu, tak všetko končí.