Dagmar Poláčková
Mária Rudavská vstúpila na výtvarnú scénu koncom 60. rokov a etablovala sa na nej ako jedna z najvýraznejších osobností autorsky tkanej tapisérie v Československu. Už vo svojich raných tapisériách preukázala znalosť pôvodných ľudových techník tkania a prepojila ju s moderným výtvarným názorom. S hlinou začala pracovať až v polovici 80. rokov. Skúsenosti z textilnej tvorby však zhodnotila i vo svojich keramických plastikách. Sochárske techniky doplnila technikami šitia, viazania kovovým drôtom či vložením „tkaného“ kovového motívu. V začiatkoch práce s hlinou sa inšpirovala drobnými domácimi úžitkovými predmetmi. Zakomponovaný figurálny motív (často ženská postava s vtáčou hlavou) obohatil tvary ľudových soľničiek či nádobiek na svätenú vodu. Ikonograficky i tvarovo už iniciovali vznik keramických plastík – Ochrancov, Brán, Chrámov, Imaginárnych krajín a Sviatostných priestorov. V nich autorka evokuje spomienky z detstva. Rovnocenným inšpiračným zdrojom je príroda. Výtvarnou a významovou transpozíciou prírodného je i spôsob, akým Mária Rudavská upravuje povrch plastík – dominujú prírodné zemité farby a šede. Technicky dokonale pracuje s redukčnými glazúrami, metalizovaním povrchu hliny a patinovaním v tejto pre ňu ustálenej a typickej farebnej škále. Autorka sa úspešne prezentovala na najprestížnejšom podujatí svetového umenia druhej polovice 20. storočia, na bienále v Benátkach v roku 1997. Dvakrát získala čestné uznanie za keramickú plastiku (1992, 1998) na medzinárodnej výstave keramiky v japonskom Mine.