Časť prvá: Európa
Juraj Zajonc
Výšivka je považovaná za najrozvinutejší a čo do množstva vzorov najbohatší prejav tradičného textilného umenia Európy. Historické svetské i sakrálne, šľachtické, meštianske, mestské, ľudové i dnes vznikajúce výšivky obsahujú veľké množstvo motívov. Veľká časť výšivkových motívov i celých kompozícií sa objavuje vo výšivkách počas viacerých storočí. Dôležitú a špecifickú úlohu v šírení, neustálom opakovaní či znovuobjavovaní výšivkových vzorov majú dodnes tlačené a vyšívané vzorníky. Epocha vzorníkov sa začala renesanciou a uzatvorilo ju obdobie art déco. Vzorníky sa však objavili už pred 16. storočím a súčasťou vývoja dekoratívneho prejavu ostali aj po 1. polovici 20. storočia. Najstarší vzorník zo začiatku 10. storočia je francúzskeho pôvodu. Za autora vzorníkov, ktoré v najväčšej miere zasiahli do škály motívov dekoratívnej tradície Európy, je považovaný Johann Siebmacher. V roku 1597 vydal v Norimbergu Schön Neue Modelbuch tlačený z medirytín, ktoré umožňovali detailnejšie vykreslenie vzoru. Časť predlôh pochádzala zo starších vzorníkov. Vzorníky vychádzali najmä v Nemecku, Taliansku a Francúzsku, ale napr. aj v Anglicku. Vzorníky vydávané už v 16. storočí mali za cieľ naučiť ženy šiť, vyšívať i kresliť. Boli určené ženám-amatérkam z vyšších vrstiev spoločnosti. Od 19. storočia sa význam vzorníkov zmenil. Okrem toho, že obsahovali predlohy a motívy výšiviek, jedna ich časť bola venovaná výšivkovým technikám. Ich výučba postupne nadobudla väčší význam ako rozvíjanie umeleckej tvorivosti. Od konca 19. storočia sa zmenila aj formálna stránka vzorníkov. Výšivkové vzory, ale i predlohy na iné ručné techniky, boli často prílohou dámskych módnych časopisov. Významné postavenie si vo vydávaní vzorníkov zachovalo v 19. a 20. storočí Nemecko. V roku 1886 vydala Therese de Dillmont Encyklopédiu ženských ručných prác, ktorá neskôr vyšla v mnohých vydaniach preložená do 17 jazykov. Je to základná a najkomplexnejšia príručka ručných textilných techník, prostredníctvom ktorej sa generácie žien dodnes dozvedajú širokú škálu výšivkových techník. Záujem o výšivku v Čechách a na Morave bol v druhej polovici 19. storočia podnietený celkovým európskym oživením ručnej textilnej výroby v rámci secesie. Podnetom pre vznik mnohých vzorníkov sa stali výšivky z Moravy ako z oblasti s najbohatšími a živými výšivkárskymi tradíciami. Vzorníky predstavujú dôležitý prvok nepretržitého vývoja dekoratívnej tradície. Hoci každý z nich vznikol v konkrétnej krajine a zväčša poznáme aj jeho autora, vzory sa postupne stali súčasťou celoeurópskeho kultúrneho dedičstva. Mnohé z nich sú súčasťou motívov vyskytujúcich sa aj vo výšivkách na Slovensku.